Nadupaný 44-minútový album je iskrivým návratom do starých čias. Stojí na tradícii jednoduchého valivého rytmusu a troch-štyroch akordov. Skupina k tomu ešte siahla do rokenrolových archívov.
V nijakom prípade však výsledok nemožno označiť za dielo starých pánov, ktorých dochádza dych. Navyše ho, ako napísal Jaroslav Špulák pre denník Právo, kapela opatrila "bielym cítením", ktoré k čiernemu bluesovému materiálu pristupuje s iskrivou túžbou pomazliť sa s ním a dať mu nový rozmer.
