koncertu z roku 1964.
Hudobná dráha newyorského spievajúceho básnika a rokenrolového hrdinu Loua Reeda je popretkávaná mnohými koncertnými nahrávkami. Niektoré z nich, ako napríklad Take No Prisoners alebo Perfect Night patria možno k jedným z najlepších živých albumov vôbec.
O minuloročnom koncerte v sanfranciskom Wiltern Theatre, ktorý vyšiel na aktuálnom dvojalbume Animal Serenade, Reed hovorí, že to bol jeden z magických večerov, v ktorom ponúkol koncertný program, zostavený zo skladieb zo svojho posledného albumu The Raven, klasických piesní z obdobia pôsobenia v skupine The Velvet Underground (All Tomorrow's Parties, Heroin) alebo bohatej sólovej dráhy (Street Hassle, Set The Twilight Reeling). Čaro jeho koncertov tkvie v tom, že publikum nečaká hity, skôr sa necháva unášať tým, čo Reed preň pripraví. K novému zvuku výrazne prispieva netradičné zloženie jeho sprievodnej skupiny, v ktorej sa ozvú aj gitarové syntezátory alebo violončelo. Asi takto by znel Lou Reed budúcnosti.
"To je Halloween a ja mám na sebe masku Boba Dylana," vtipkuje s newyorským obecenstvom mladý Bob Dylan na albume Bootleg Series Vol 6: Bob Dylan Live 1964. Keď vznikla táto nahrávka, mal iba dvadsaťtri rokov! Práve sa končilo jeho obdobie protestsongov, za krátky čas mal podľahnúť volaniu elektrickej hudby.
Dvojdiskový záznam z Philharmonic Hall stále zachytáva tohto hudobníka na pódiu s akustickou gitarou, ústnou harmonikou a množstvo piesní odvtedy osvedčených od The Times They Are A-Changin? až po skladby ako Mr. Tambourine Man, ktoré sa len mali objaviť na jeho neskorších albumoch. V druhej polovici spevákovi vypomáha s prenikavým hlasom folkerka a jeho vtedajšia priateľka Joan Baezová.
V rámci kolekcie The Bootleg Series, ktorá je akousi zoficiálnenou prehliadkou nevydaných Dylanových piesní a koncertov, kolujúcich na rôznych pirátskych nahrávkach, už vyšli jeho vystúpenia z rokov 1966 a 1975. Čo bude nasledovať z bohatého katalógu? Jeho "evanjelizačné" koncerty z prelomu 70. a 80. rokov alebo záznam z dravej Neverending Tour z konca ôsmej dekády, ktorý vrátil Dylanovi chuť koncertovať? Nechajme sa prekvapiť.