Fotografia z workshopu Eriky Baglyasovej - autorka a jej prezentácia pozostatkov z avarského pohrebiska.
FOTO SME - PAVOL MAJER
"Telo je chrámom duše a my sme vraj našou výstavou túto myšlienku zneuctili," povedal nám muzeológ a autor scenára výstavy V koži viazané Péter Tóth G. "Keď bola výstava inštalovaná v bývalom gréckokatolíckom kostole vo Váci, mnohých návštevníkov šokovala. Napríklad aj vystavený pitevný stôl pre deti, ktorý sme do Bratislavy nepriviezli." Výstavu otvorili v bratislavskom Múzeu kultúry Maďarov na Slovensku a jej autor očakáva, že pochopíme jeho zámer všímať si ľudské telo v najširších súvislostiach.
Čo všetko je teda viazané v koži? Táto otázka znepokojuje ľudstvo odpradávna. Vedci aj umelci chceli spoznať telo zvnútra, a tak ho zbavovali prirodzenej ochrannej vrstvy - kože. Scenár výstavy sa však na danú problematiku zameriava aj ako na spoločenský jav. Preto predstavuje napríklad prácu Attilu Kissa, odvíjajúcu sa od Rembrandtovho obrazu Lekcia anatómie doktora Tulpa o tom, nakoľko sa prezentácia čistej anatómie stala emblémom meštianskej ideológie.
Provokačný Tóth však ide ešte ďalej. Koncepciou výstavy poukazuje na to, že mučenie a mrzačenie ľudského tela je v podstate ľudstvu vlastné ako dýchanie. "Návštevník výstavy môže napríklad vidieť, do akej miery je naša kultúra postavená na agresii, na prežívaní bolesti. Agresia je takisto organickou súčasťou života ako pozitívne zážitky," tvrdí. Nenávisť, rituálne vraždy, zabíjanie vo vojnových konfliktoch je takou istou súčasťou existencie ako sviatky, spoločenské rituály a náboženské ideológie hlásajúce vzájomnú lásku.
Tak sa najvýraznejším, najsilnejším metapríbehom a totálnym obrazom ľudského tela stáva korpus Krista na kríži. "A pritom sú filmy o Kristovi vysielané v televízii počas sviatkov prerušované reklamami, ktoré ponúkajú lieky zmierňujúce bolesť, ktoré oslavujú večnú mladosť či ponúkajú rozkoš."
Inštalácia miestami až odpudivých exponátov a fotografií sa dosť príhodne nachádza v pivnici Brämerovej kúrie. Erika Baglyasová konzervovala pozostatky odkryté v avarskom pohrebisku do stĺpov zo syntetickej živice a nejaké pripravila aj pre svoje kosti. Emil Ráduly k fotografiám pozostatkov objavených pred desiatimi rokmi v krypte dominikánskeho Kostola bielych na Hlavnom námestí vo Váci pridáva štyri z 262 rakiev. David Falvay si tiež vyberá kontroverznú tému. Díva sa na stredoveké ženské kacírstvo ako na hnutie zamerané proti mužsko-centrickej cirkvi a hľadá erotiku v stredovekej mystike. A sám Péter Tóth G. si všíma smilnícke duše a dušesmilstvo v knihách o démonológii.
Ani jedna téma viazaná v koži, či už prezentovaná prostredníctvom multimédií, alebo fragmentmi ľudských kostí, fotografiami tetovaných tiel a čudesných "artefaktov", nie je ľahko stráviteľná. Všetky sú však vďaka zvolenému uhlu pohľadu zaujímavé, tak trochu hrôzostrašné a celkom určite diskutabilné. Od transformácie hystérie v tele cez súčasnú plastickú chirurgiu (Márta Csabaiová) po nastokávanie na kôl a kanonizované obrazy bolesti (Péter Tóth G.).
