Lali Puna: Faking the Books (Morr Music, 2004)
kticky nie je možné si to nevšimnúť.
Lali Puna je nadžánrová tak, ako to len pravidlá nezávislej scény umožňujú. Niekedy bigbítovo šliape, inokedy zaklína hadov ambientnými špirálami, prípadne pozýva na tanečný parket. Pri pohľade zvonka sa zdá, že mníchovské kvarteto trávi väčšinu času disciplinovane na území vyárendovanom dvojicou najlepších nemeckých kapiel všetkých čias: Can a Kraftwerk. Ale vlastne prečo nie? Môže skupina za to, že stereotypy fungujú a máme ich radi? Na rozdiel od vyššie uvedených legiend Lali Puna experimentuje predovšetkým so zvukom, s tradičnou piesňovou formou príliš nehýbe. Základným rozlišovacím znakom je speváčka Valerie Trebeljahr, Aziatka s nie veľmi exotickým menom a štýlovo čistým čiže krehkým až apatickým prejavom.
Lali Puna je vlastne typickým produktom doby a tým pádom trpí rovnakými civilizačnými chorobami ako väčšina takzvaného nezávislého popu všade na svete: pre zásadového progresivistu je príliš ľahká, pre človeka, ktorý vníma hudbu periférne naopak akási čudná, náročná. Špecifické publikum zvedavcov „náročných tak akurát“ sa však stále rozrastá, všemocná MTV naň dokonca myslí aj pri tvorbe svojho denného playlistu, a tak nečudo, že viac než pojem alternatíva vystihuje súčasnosť slovko pop-underground. Osobne nevidím jediný dôvod netešiť sa z toho. 4. mája aj na bratislavskom koncerte v klube Babylon.
Autor: Daniel Baláž
