Divadlo West Bratislava * Milujem ťa, ale * Scenár a texty: Joe DiPietro * Hudba: Jimmy Roberts * Preklad: Adam Novák * Dramaturgia: Martin Gazdík * Scéna: Juraj Mihálik * Kostýmy: Slávka Semancová * Choreografia: Ján Hromada * Hrajú: Zuzana Marošová/ Alžbeta Tóthová, Ivana Kuxová/Andrea Kiráľová, Dano Junas/Vilo Csontos, Stano Král/ Radomír Milič a ďalší * Hudobná réžia: Zita Orlická * Husle: Alexander Klebertz * Réžia: Viktor Kollár * Premiéra 28. a 29. apríla
Podobne ako sú od kolísky až hrob naše životy determinované banálnymi okolnosťami, od názvu až po chytľavý záverečný song je úspešná produkcia Milujem ťa, ale z Off Broadway milo predpovedateľná. Miniscénky vystriedané pesničkami zachytávajú štandardné ľudské situácie.
Mužsko-ženské vzťahy boli a budú podľa autorov od stvorenia sveta stále rovnaké. Od zúfalého hľadania voľného hetero, cez egoistické hranie na vlastných kurtoch až po svadbu snov a spolužitie s náladovým mäsožravým chlapom, zdetinštenie pri vychovávaní potomkov či hľadanie druhých šancí po rozvode. Tá istá nuda sa presúva zo stoličiek kaviarní a sedadiel v kine na domáci gauč, až nakoniec skončí na tvrdých laviciach v domove smútku. Pohreby sú pre pozostalých vynikajúce miesta na ďalšie zoznamovanie.
Premiérové obsadenie Zuzana Marošová, Ivana Kuxová, Stano Král a Vilo Csontos si zahralo so sympatickým nasadením tie najrozmanitejšie ľudské typy, miestami dokonca prekonalo obmedzenia žánru a hereckej šarže Zuzana Marošová ako opustená manželka, Ivana Kuxová ako večná družička, Vilo Csontos ako utláčaný manžel či čiperný deduško. Účinkujúci vedia na seba strhnúť pozornosť, bez zaváhania odspievať čokoľvek, pohybujú sa s dostatočnou dávkou elegancie, pôsobia príjemne a vtipne - čo viac treba od dobrej komerčnej komédie očakávať?
Vedela by som si predstaviť aj lepšiu scénografiu, výtvarná stránka produkcie vrátane filmových dokrútok či kostýmov Slávky Semancovej nebola ani do neba volajúca, ale určite ani nevyrážala dych účelnosťou a eleganciou. Z prekladu sem-tam vystupujú kontúry originálu - vstúpiť do svadby, byť strateným, či cítiť sa pocteným patria k tým frázam, ktoré znejú lepšie v angličtine. Veľkú robotu však odviedla hudobná režisérka Zita Orlická.
Bulletin tvrdí, že pri predstavení v New Yorku vraj už osemnásťkrát ktosi požiadal kohosi o ruku. Páni, dámy, v divadle West sa vám otvára ďalšia šanca v štýle svadby snov.
Autor: ZUZANA ULIČIANSKA
