Spartaka Národné divadlo uvádzalo už dvakrát. Naposledy pred šiestimi rokmi mal iba osemnásť repríz a zhodou okolností v ňom tancoval aj terajší Spartakus Jozef Dolinský. "Predstavenia sa dajú porovnať, ale pre mňa je to rovnaká práca. Ide iba o komunikáciu s režisérom a plnenie jeho rozkazov. Keď človek rozmýšľa hlavou a zopakuje ukázané kroky, nedostane sa ani do konfliktu," hovorí Dolinský. "Spartakus je o slobode, láske a vzbure a podľa mňa aj o vzbure v každom z nás."
"Chceli sme urobiť balet o ľuďoch, nie o hrdinoch. Spartakus si občas kľakne a vidíme ho plakať. Ponechali sme však podstatu," hovorí o svojich zásahoch do libreta Ján Ďurovčík.
Scéna Borisa Kudličku prináša na baletné javisko novinky. Súčasťou scénografického chápania antiky je tentoraz bazén s vodou. Neslúži iba ako rekvizita, tanečníci v ňom skutočne tancujú. "Okrem bazéna máme ešte jeden technický bonbónik, ale zatiaľ neprezradíme, o čo ide," dodal režisér.
