Nataša Tanská žije od roku 1969 v Prahe. Napriek tomu, že väčšina jej úspešných knižiek pre deti a mládež, próz, rozhlasových a televíznych hier vyšla alebo sa vysielala na Slovensku, jej meno postupne mizne. Zmizlo aj z rozličných literárnych príručiek a tým i z povedomia mladších generácií: chýba v trojzväzkovom "návnadovom" výbere Čítame slovenskú literatúru, ktorý vydal Ústav slovenskej literatúry SAV (1997-1998), nespomína ju ani učebnica Literatúra 4 (1996).
Treba preto privítať iniciatívu Márie Števkovej, že sa rozhodla reeditovať Tanskej originálny Mužsko-ženský slovník (1991) - pod trochu zmeneným názvom Ja to vidím inakšie, miláčik! Mužsko-ženský a žensko-mužský slovník (vyd. Buvik, Bratislava 2004). Tanská má obdivuhodnú invenciu, ktorá by však nestačila, keby sa s ňou nespájal intelektuálny potenciál. Jej schopnosť niečo vymyslieť má teda aj rozmnožovacie následky. Svoje umenie uplatnila v literatúre pre deti i v knihách pre mladých ľudí, resp. pre dievčatá. Napríklad: kniha Vyznáte sa v tlačenici? (1967), ktorú nazvala úvodom do šťukológie, je postavená na bežnej praxi, že v živote sa uplatní iba ten, kto má široké lakte. Lenže Tanská tento fenomén nielen svojsky pomenovala, ale ho aj rozvinula do akejsi filozofie dravosti, z konceptu sa stala koncepcia, vtipná, ironická paródia na istý model správania sa.
Podobný princíp uplatnila aj v spomínanom slovníku: jednotlivé "heslá" vychádzajú z rozdielnosti muža a ženy všeobecne a manželskej dvojice zvlášť. Tanská musela poriadne porozmýšľať, aby sa v jej slovníku ocitlo všetko podstatné, čo sa vyskytuje v párovom spolužití a naozaj ťažko povedať, že by z jej heslára boli vypadli niektoré charakteristické znaky, počnúc oným typickým umývaním riadu, cez rozčarovania z protikladnosti pováh, predstáv, životných snov až po nevery, rozvody, rozchody a odchody. Mnohé z týchto pojmov a ich definícií sú aplikovateľné i na ženy a mužov, ktorí nežijú v manželstve, no Tanskej opozitá vyznievajú ostrejšie, ak je ich nositeľom viazaná dvojica.
Tanskej slovník sa okrem abecedného usporiadania a jasného grafického odlíšenia mužskej a ženskej definície pojmu nedrží nijakých pravidiel. Niekde ide iba o jedno slovo (pri pojme Áno povie muž: Porážka, žena: Víťazstvo), inde sú definície priam filozofujúcimi minireflexiami, ktoré vystihujú podstatu aforisticky zhutneným jazykom, pritom im nechýba hravosť ani vtip. Pre lepšiu názornosť - citát hesla Nevera. Muž: "Pravda, stalo sa, že som strávil noc s nejakou ženou - ale vždy som miloval v skutočnosti iba teba. Od nepamäti vravíš, že ti záleží iba na citoch: prečo sa teda trápiš pre zradu tela, ktoré ich nemá?" Žena: "Pre neho sa nezmenilo nič. Pre mňa všetko. On na ňu zabudol na druhý deň. Ja si ju budem pamätať nadosmrti. A ešte má tú drzosť, že mi vraví: ak neprestaneš s výčitkami, čo mi ostane, ako hľadať útechu pri inej žene?"
Tanská predstavuje rozmanité typy mužov i žien, vystihla psychológiu oboch pohlaví, ich reakcie na materiálne i duchovné hodnoty, na lapálie či vážne problémy vzťahov. Niekde sa nevyhla klišé (In flagranti), inde zasa neprávom pripísala sprievodné znaky javu výlučne jednému partnerovi (Inšpirácia).
V tomto kompendiu abstraktného i konkrétneho myslenia oboch pohlaví niet ani stopy po moralizátorstve, zato je v ňom veľa porozumenia pre omylnosť i fifictvo človeka, veľa duchaplného humoru, ktorý je pre našu autorku prirodzený - nájdeme ho aj v chystanom slovenskom vydaní jej najnovšej knihy Prečo ideme mladým na nervy. Nevšedná obálka Svetozára Mydla by mala asi svojím vertikálno-horizontálnym členením naznačiť často neprehľadnú sieť mužsko-ženských vzťahov. Mydlo však v záujme svojho výtvarného riešenia urobil aj jednu gramatickú chybu: naozaj stálo za to, aby bol na obálke žívot?
