Jiří Menzel: Okamžik.
FOTO - OTTFILM.DE
Na festivale v Cannes roku 2002 sme mohli vidieť premiéru pásma siedmich krátkych filmov slávnych režisérov Ten Minutes Older: The Trumpet. O pol roka neskôr mala na festivale v Benátkach svetovú premiéru druhá časť Ten Minutes Older: The Cello, ktorá sa práve dostala do našich kín. Jedinečný projekt mal hneď troch otcov - producentov NIGELA THOMASA, NICOLASA McCLINTOCKA a ULRICHA FELSBERGA, ktorí pred novinármi v Taliansku rozprávali o jeho vzniku.
Ako sa zrodil projekt Ďalších desať minút?
McClintock: "Čítal som zbierku prednášok Itala Calvina Šesť poznámok k budúcemu tisícročiu. Je tam citát starého sicílskeho rozprávkara: Čas nezaberá v príbehu žiaden čas. Inými slovami, príbehom ovládate čas, robíte ho ohybným. Film je o takomto čase, či ako vravieval Tarkovský o sochaní času. Ako dokumentaristu ma zaujímalo, čo si s touto látkou počnú rôznorodí režiséri na malom priestore krátkeho filmu."
Thomas: "Keď sme pred tromi rokmi začali spolupracovať na tomto projekte, rozhodli sme sa rozdeliť ho do dvoch celovečerných pásiem určených pre kiná. Kompilácia je málokedy tvorivá, ale nám sa podarilo skladbou jednotlivých častí dať celku atmosféru. Dlho sme premýšľali nad výberom tvorcov aj poradím ich diel. Rozpočet sme vyčerpali skôr, ako sme predpokladali, zachránil nás až Ulrich Felsberg."
Felsberg: "Wim Wenders a Jim Jarmusch boli celou vecou takí nadšení, že nám pomohli z finančných ťažkostí. Aj ja, hoci som pristúpil neskôr, som sa do projektu zaľúbil na prvý pohľad."
Čo vám pomohlo získať toľko špičkových režisérov?
McClintock: "Vytrvalosť! Tvrdohlavosť! Wim Wenders, Bernardo Bertolucci, Werner Herzog a Jim Jarmusch súhlasili veľmi rýchlo."
Thomas: "Keď sme mali podporu ľudí ako Wim či Bernardo, všetko bolo ľahšie.
Felsberg: "V skutočnosti sme sa obrátili na veľa známych režisérov, ktorých máme radi. Takmer všetci odpovedali kladne. Ak niekto odmietol, tak len preto, že bol zaneprázdnený. No aj po podpise zmlúv s Wimom, Bernardom, Wernerom a Jimom trvalo ďalšie dva roky, kým sme dokončili výber.
Kto vás najviac prekvapil?
Thomas : "Napríklad Spike Lee, keď zmenil pôvodný námet a namiesto zamýšľanej drámy nakrútil filmový dokument o prezidentských voľbách v USA."
McClintock: "Pre mňa bolo fascinujúce sledovať, ako István Szabó nakrúca celý svoj skvele obsadený film jediným záberom."
Felsberg: "Každý z filmov je mimoriadny vlastným spôsobom. Každý je osobný a nesie nezmazateľnú pečať autora."
Dočkáme sa do tretice ďalšieho pokračovania?
Felsberg: "Ak obe časti uspejú u publika, prečo nie?"
Thomas: "Myslím si, že ak bude záujem, nikto z nás neodmietne pokračovať."
McClintock: "Nazdávam sa, že dve časti sú dostatočne rôznorodé. Ja som po dokončení druhej venoval všetky sily na nakrúcanie filmu o filme, o čase a zúčastnených režiséroch."
RECENZIA/FILM
Ďalších desať minút II (Ten Minutes Older: the Cello) * Scenár a réžia: Bernardo Bertolucci, Claire Denisová, Mike Figgis, Jean-Luc Godard, Jiří Menzel, Michael Radford, Volker Schlöndorff, István Szabó * Produkcia: Nicolas McClintock, Nigel Thomas, Ulrich Flesberg * Nemecko/Veľká Británia/Španielsko 2002
Akoby sa krátky film nesmelo vracal na výslnie. Zaznávaný, obchádzaný, nepúšťaný do kín, sa teraz objavuje vo forme kompilácií a pásiem. Nie hocijakých. Sú to šnúry filmových perál, majstrovské miniatúry.
Po 11'09''01 zostavenom z epizód inšpirovaných teroristickými útokmi na Svetové obchodné centrum v New Yorku, na ktorom sa podieľali režiséri ako Amos Gitai, Alejandro Gonzáles Iňárritu, Claude Lelouch či Ken Loach, sme vlani mohli vidieť dlhometrážne pásmo siedmich krátkych snímok Ďalších desať minút s príspevkami od Wernera Herzoga, Jima Jarmuscha, Akiho Kaurismäkiho, Wima Wendersa, Spike Leeho a ďalších. Prehliadka pokračuje, tentoraz ladená do clivých tónov violončela.
Celý projekt Ďalších desať minút je venovaný lotyšským dokumentaristom Jurisovi Podnieksovi a Hercsovi Franksovi, meno dostal podľa ich filmu. Témou a vlastne i hlavným hrdinom je čas. Jeho premenlivosť, tvárnosť, ale aj neúprosnosť a krutosť. Druhé pokračovanie otvára čistý, pôsobivý poetický film Bernarda Bertolucciho Príbeh vôd o emigrantovi z Indie, ktorý na ceste do Nemecka nevdojak prežije v Taliansku celý život. Je možno najsilnejšou časťou celej kompilácie, no našinca nemôže neosloviť aj dielko Jiřího Menzela Okamžik. Populárny český režisér sa po desaťročnej odmlke vrátil k filmu, nie však k filmovaniu. Z archívov vybral všemožné zábery tváre herca Rudolfa Hrušínskeho a zostrihal z nich obrazové zamyslenie podfarbené Janáčkovou hudbou. Veselá hladká chlapčenská tvár sa postupne mení na starca, no ani vrásky nedokážu potlačiť šibalstvo a optimizmus, hoci čoraz pevnejšie v spojení so smútkom.
Maďarský filmár István Szabó a kameraman Lajos Koltai vo filme Za desať minút vyrozprávajú rodinnú mikrodrámu o tom, ako sa zamýšľaná oslava narodenín zmení na vraždu. Podobne civilný, s podobne nečakaným záverom, je film Volkera Schlöndorffa Ožiarenie z prostredia malomeštiackych dovolenkárov.
Tvorca filmového prepisu Orwellovho románu 1984 Michael Radford ostal verný vedeckej fantastike. V jeho snímke Upísať sa hviezdam mladistvo vyzerajúci astronaut po návrate z vesmírnej misie vďaka relativite stretá svojho syna ako zomierajúceho starca.
Jediná žena spomedzi pätnástich tvorcov, Claire Denisová, dokázala aj na miniatúrnej ploche vyvolať pocit zdĺhavosti. Jej Nancy na dosah zobrazuje dialóg filozofa Jeana-Luca Nancyho so študentkou Anou Samardžijovou na tému cudzincov, asimilácie, identity či globalizácie.
Mike Figgis nazval svoje dielko Najvyšší čas 2 a Jean-Luc Godard V temnote času. Obaja zavrhli tradičné filmové rozprávanie, ich snímky sú skôr mnohoznačnými kolážami a experimentmi. Figgis rozdelil plátno na štyri obrazy, štyri kamery bez strihu v reálnom čase sledujú dianie v štyroch miestnostiach jedného domu.
Hoci Ďalších desať minút II má o jeden film (a desať minút) viac ako prvé pásmo, nemožno povedať, že je umelecky silnejší alebo objavnejší. Napriek tomu ide v kontexte súčasnej svetovej kinematografie o vzácne a výnimočné dielo.
Autor: MILOŠ ŠČEPKA, Benátky-Bratislava