Milan Kiš (zľava), Milan Ondrík a Martin Nahálka. FOTO - FILIP VANČO
ilan Ondrík, Peter Kadlečík, Milan Kiš, Martin Nahálka, Ivan Vojtek * Premiéra 16. a 17. apríla 2004
Muži to majú ťažké. Sú uspôsobení, aby boli záletní. Mužský spôsob vnímania žien je jednoduchý, ale vo svojej nekomplikovanosti poctivý a správny. Avšak neverných je vraj až sedemdesiat percent vydatých žien, desať percent detí nevychovávajú genetickí otcovia. Pretože láska je stav hyperaktivity mozgu, ktorý vzniká v dôsledku uvoľňovania sa veľkého množstva fenyletylamínov, ktoré... atď.
Toto všetko ste už niekoľkokrát čítali v ženskom magazíne pohodenom u kaderníčky. V hrách typu Testosterón predsa nejde o to, aby ste sa niečo nové dozvedeli, hoci nám poľský autor Andrzej Saramonowicz tu i tam dáva prednášku z biológie. Hra má jedno základné prostredie (reštauráciu), jednu základnú situáciu (podarená oslava nepodarenej svadby), v ktorej sa ocitne sedem podarených postavičiek - záletný otecko (dojímavý Milan Kiš), nechápajúci ženích (čarovne roztržitý Milan Ondrík), brutálny rocker (uvoľnený Ivan Vojtek), ženíchov seriózny brat pod papučou (decentný Peter Kadlečík), ženíchov nesmelý kolega (pre komédiu stvorený Martin Fratrič), ženíchov mediálny sok (frajerský Juraj Hrčka), jeden sexi čašník (priamočiary Martin Nahálka) a môžeme sa začať biť. Vysvetlenia prichádzajú po vyčerpaní ostatných, priamočiarejších prostriedkov.
Debutujúcemu dramatikovi Saramonowiczovi pri písaní tejto hry nešlo o náročný dej či zložitý vývoj charakterov. Sklamaným chlapcom i inscenátorom ide predovšetkým o to, aby si príjemne skrátili dlhú noc. A čo je na daný účel lepšie, ako ohovárať všetky ženy sveta vrátane matky prírody? Hľadanie príkladov zo zvieracej ríše nám síce pri riešení našich zložitých citov nepomôže, ale poteší, ak sa dozvieme, že napríklad aj pinka má svoje problémy.
Režisér Róbert Mankovecký odhadol žáner i svojich ľudí, postavy siedmich statočných trefne obsadil i zoštylizoval, režijne zorganizoval primerane žánru. Na uvoľnenom hraní všetkých participujúcich sa prejavuje ensámblový efekt - chlapci sú už zohratí, bavia sa spolu s divákmi, prehrávajú, len keď si už nevedia pomôcť. Scéna Alexandry Gruskovej plná symbolického parožia je nekomplikovaná ako celá produkcia, vo svojej zámernej gýčovosti však elegantná.
Najnovšia komédia zo Štúdia Divadla Andreja Bagara v Nitre je v primeranom preklade Bohdany Sprušanskej doslovne testosterónová - podľa reakcií divákov možno povedať, že má zvláštnu príťažlivosť predovšetkým pre ženy. Vtipy sú akože šteklivé, ale v zásade nevinné, charaktery chlapcov sa akože obnažujú donaha, ale len tak, aby sa nikomu nič nestalo. Ženy majú, ako sa dozvieme, na svedomí všetky svetové tragédie, len kvôli nim hrajú muži futbal a začínajú vojny. Keby nebolo žien, nebolo by totiž o čom. Napokon, aj táto výlučne mužská komédia je vlastne celá o ženách.
Vráť, vráť lásku medzi nás, zaspievajú nám chlapci na záver a zmäknuté dievčatá v hľadisku bez problémov odpustia poltóny.
