Áno, aj komiksu sa niekedy nadáva „brak“ – napriek tomu, že ho niektorí z umelcov dokázali povýšiť na umenie par excelence.
V Československu to bol Kája Saudek, ktorý sa stal tvorcom niekoľkých filmov, patriacich do fondu čiernobielej produkcie, aj komiksový časopis Rychlé šípy, ktorý oslovil niekoľko generácií dospievajúcich mladíkov.
Na Slovensku sa zapíše do dejín komiksu minimálne Jozef Danglár Giertli – aj on však rezignoval a jeho tvorba už ožíva len na stránkach Domino fóra.
Len Amerika vytrvalo „bojuje“ – komiksoví supermani sa zmenili na požiarnikov a policajtov a tento druh oddychovej literatúry ide zas na dračku. Tam však o umení veľmi nemôže byť reč.
Na Slovensku je skrátka všetko naopak.
Tí, čo sa dobrému komiksu venovali, sú dnes zväčša už „len“ dobre platenými kreatívnymi pracovníkmi najvychytenejších reklamných agentúr.
A hovoria: „Kto si myslí, že v našej krajine pri vydávaní komiksu zbohatne, je blázon.“
Čo je vlastne komiks?
Obrázky a bubliny.
Príbeh.
Tiež zábava a napätie.
A obrovská drina, ktorá na prvý pohľad vyzerá veľmi jednoducho.
„Ak si niekto predstavuje, že napíše scenár, texty a zároveň nakreslí postavy, žije v nereálnom svete,“ tvrdia zainteresovaní.
Komiks – výhodná investícia
V socializme preniklo toto zatracované „umenie“ do všetkých oblastí. Spracovávali sa tak učebnice, komiksovo bola vydaná Biblia i Korán. Komiksový seriál, schválený minulý rok vo Vatikáne, zobrazuje skutočný život a dobrodružstvá pápeža Jána Pavla II. – Karola Wojtylu.
„Komiks je niečo medzi knihou a filmom. Vyberá príbeh a naznačuje jeho vizuálnu stránku,“ hovorí výtvarník a autor komiksov Viktor Csiba. „Nákup starých komiksov na špeciálnych aukciách patrí dnes medzi najbezpečnejšie investície.“
Prvý zošit Action Comics, v ktorom sa po prvý raz objavil Superman, predali na dražbe v Sotheby‘s v roku 1995 za stopäťtisíc dolárov, číslo Detective Comics s prvým príbehom Batmana, ktoré stálo v roku 1939 desať centov, vydražili za 60-tisíc dolárov. Do aukcií pod záhlavím „komiks-umenie“ sa v aukčných sieňach zaraďuje aj Walt Disney.
Boľševik Supermanom neprial
Ak preskočíme výklady o prvých komiksoch v jaskyni Altamira, starom Egypte alebo o zobrazení krížovej cesty Krista v kresťanskej ikonografii, skutočná história tohto druhu umenia sa začína písať v druhej polovici 19. storočia. Najväčší rozmach dosiahla v USA – prívaly prisťahovalcov doslova hltali kreslené príbehy, na ktorých sa učili aj jazyk svojej novej krajiny.
V Čechách sa komiksovej tvorbe venovali Josef Lada a Ondřej Sekora, neoficiálne prežívali klasické príbehy Foglarových Rychlých šípov, občas mohol tvoriť „triedny nepriateľ“ Kája Saudek.
Na Slovensku v roku 1947 debutoval karikaturista a prvý slovenský kresliar komiksov Jozef Schek Babuschek, po ňom v roku 1965 publikovala komiksy v Roháči aj ilustrátorka a karikaturistka Božena Plocháňová.
Po dychu jari v roku 1968 sa na pultoch novinových stánkov na chvíľu objavili aj komiksové zošitky Tarzana, Bufallo Billa a Troch malých prasiatok – ich majitelia ich poloroztrhané požičiavali svojim známym ešte nasledujúcich dvadsať rokov.
A mali sme aj „socialistický komiks“ – od roku 1971 sa v časopise Kamarát objavovali postavičky Kamka a Kamky z dielne Pavla Moravčíka – hrdinovia vtedajších pionierov.
Zlatá éra komiksu? V SR nebola!
Oživenie v tejto tvorbe priniesol koniec osemdesiatych rokov, pozitívne ovplyvnený Gorbačovovou perestrojkou, a boom politického komiksu po roku 1989.
Jedni hovoria, že išlo o „zlatú éru komiksu na Slovensku“ (Csiba), iní len konštatujú: „Taká tu nikdy nebola!“ (Danglár).
JANA KOLLÁROVÁ
