„Problém Hollywoodu je v tom, že produkuje sračky,“ povie znalecky John Travolta, upije si z pressa a potiahne z cigary. „Sračky, ktoré nemajú nič spoločné s realitou.“ Tak sa začne úvodný monológ, jeho poslucháčom vidíme len obrysy zátylkov. Mohol by napríklad patriť skúsenému hollywoodskemu producentovi, ako sa však o niekoľko minút ukáže, všetko je inak. Sme svedkami neobvyklého bankového prepadnutia. Náhly prechod do celku ukáže celú scénu v inom svetle.
Stanley Jobson (Hugh Jackman) je jeden z najlepších hackerov na svete. Má za sebou dva roky väzenia a zákaz priblížiť sa k svojej dcére a akémukoľvek počítaču. Gabriel Shear (John Travolta) je tajomný multimilionár, ktorý má v pláne ukoristiť takmer desať miliárd dolárov z účtu americkej vlády. Zdá sa, že jediným, kto mu môže pomôcť zrealizovať tento plán, je práve Jobson. Pre toho sa Shear naopak stáva posledným prostriedkom, ako sa opäť dostať k milovanej dcére.
Operácia Swordfish je tretím celovečerným filmom Dominica Senu, režiséra snímky 60 sekúnd. Napriek rozdielnym príbehom a reáliám by sa dalo povedať, že oba filmy majú mnoho spoločného. Rýchly spád, vysoké tempo, príťažlivé spracovanie akčných scén a prázdno, ktoré ostane v divákovi po záverečných titulkoch. Nič viac a nič menej než zábava pre najširšie vrstvy divákov. Vlastne až na Senovu reflexiu v úvode Operácie Swordfish. V nej akoby chcel naznačiť, že si je vedomý kvalít filmu, pod ktorý sa podpisuje. A ospravedlnil tak absurdnosť príbehu, polopatistické dialógy, nelogickú kauzalitu či mýtizáciu násilia a negatívnych hrdinov. „Zločinci vo filmoch nesmú vyhrať, je to otázka morálky,“ hovorí na margo Hollywoodu Gabriel ústami Travoltu neskôr. „Ľudia majú radi šťastné konce.“
To všetko je pravda. Senov nadhľad a strieľanie si z vlastnej banálnosti je potešujúce. Aj napriek tomu, že Operácia Swordfish v rámci možností poruší niektoré z hollywoodskych pravidiel, tie z prvých dvoch viet tejto recenzie bohužiaľ len potvrdí.
Autor: Jaroslav Ridzoň
