Melvin Sparks - It Is What It Is
Savant Records / distr. Hevhetia Records
Mimoriadne hlásenie pre ctiteľov funky a groovovej hudby vôbec - tento album rozhodne treba mať. Gitarista Melvin Sparks hral s rôznymi souldžezovými umelcami (hlavne organistami Jackom McDuffom a Lonniem Smithom), ale zároveň čerpal z Jamesa Browna, texaského blues, motownovského soulu a pritom je to džezman. Utešená kombinácia obsahuje všetko potrebné na hudbu, ktorá vás nenechá v nečinnosti. Kapela hrá v zostave hammond, organ, saxofón, bicie, gitara a od prvých taktov ťahá ako rozbehnutá funková mašinka.
Toto sú pravé korene acid džezu. V rytmike šliape znamenitý groove, témy sú melodicky podmanivé a sóla skôr džezové (Sparks používa prirodzený zvuk gitary). Na albume sú aj sebavedomé verzie klasických funkových kúskov - Pick Up The Pieces skupiny Average White Band a Give Me The Night Georgea Bensona (ktorého inak Sparksova hra pripomína zo všetkých najviac). A keď sme už pri tých podobenstvách, niektoré veselé témy občas pripomínajú Scofielda z obdobia A Go-Go.
Russell Gunn - Mood Swings
High Note / distr. Hevhetia Records
Mladý americký trubkár a multiinštrumentalista sa doteraz zameriaval hlavne na hip-hop, tento album je však striktne džezový. Pod pojmom striktne džezový si však nepredstavujte nejakú intelektuálnu nudu alebo stretnutie mentálnych penzistov. Je to hudba, čo žije a je vysoko aktuálna, dokonca aj svojím soundom á la 60. roky (lebo aj retro je moderné).
Russell Gunn si na nahrávanie zobral organové trio (v poslednom období sa s nimi pretrhlo vrece). Na organe hrá mimoriadny talent Radam Schwartz, na bicích skvelý renomovaný Cecil Brooks III. a na gitare Eric Johnson. Gunn má mužný, flexibilný prejav, vie precítene a chetbakerovsky vzdušne zahrať baladu aj mužne a virtuózne (v štýle Lee Morgana) odpáliť hardbopovú tému. Na tohto trubkára pozor!
Spyro Gyra - The Deep End
Heads Up Records / distr. Divyd
Čas akoby sa týchto pánov nedotkol. Stále si hrajú svoj pop džez, akoby vonku vládli 80. roky s mokasínami a "mrkváčmi". Nič to, veď toto od nich očakávame. Kulisu, ktorá občas vie pritiahnuť pozornosť - korektne, vychovane, bez toho, aby skočila do reči alebo myslenia.
Skupinu Spyro Gyra tvoria znamenití hráči. Debut vydali v roku 1976 a odvtedy so železnou pravidelnosťou vydávajú nové dielka. The Deep End je fajn. Popri "výťahovej hudbe" zaznejú aj silné témy, napríklad skladba saxofonistu Jaya Beckensteina Monsoon je mimoriadne nástojčivá. Aj basista Scott Ambush prispel dvoma vydarenými kúskami. Vo svojich najlepších miestach tento album už nesie skutočnú výpoveď a je to dobré, aj keď "politicky korektné" fusion.
John Pizzarelli - Bossa Nova
Telarc / distr. Divid
Americký gitarový virtuóz a spevák je skvelý a úspešný vo svojej swingujúcej polohe a klasickej zostave podľa vzoru Nata Kinga Cola. Takto sa predviedol na minuloročnom koncertnom dvojitom CD Live At Birdland. Na novinke Bossa Nova sa, ako už názov hovorí, vybral na hudobnú návšteva Brazílie - interpretuje tie najznámejšie klenoty, hlavne A. C. Jobima.
Pizzarelli sa do žánru zahryzol s akýmsi až nemiestnym entuziazmom. Možno sa to niekomu bude páčiť práve takto. Je to vec vkusu. Niekto má rád tú ospalú kĺzavú vzrušujúcu ľahkosť Gilbertovcov, Getza a ďalších. Ale je to príjemný pop, o tom potom. (jaslo)
