Eugene 15. novembra (TASR) - Smútočný sprievod, ktorý sa v stredu vliekol oregonským mestom Eugene, bol trochu čudný: pozostalí mali na sebe fialové korálky a farebné košele, bláznivé kabáty a kašmírové sukne, smiali sa, spievali aj plakali. Naposledy sa lúčili so svojim priateľom, večným rebelom a psychedelickým záchrancom sveta Kenom Keseym.
Pred McDonaldovým divadlom v centre Eugenu čakal psychedelický autobus vymaľovaný vo všetkých farbách dúhy - najnovšia verzia Furthura, starého školského autobusu, ktorým Kesey v roku 1964 spolu so svojou bandou "Veselých šibalov" cestoval naprieč Spojenými štátmi a rozpútal kultúrnu revolúciu.
Vo vnútri divadla, uprostred javiska, ležal Kesey v rakve kašmírových farieb, zahalenej v zlatom súkne a ožiarenej fialovým svetlom, vpíjajúc do seba obdiv tisícky prítomných, ktorým sa podarilo natlačiť do tohto starého divadla.
Ken Kesey neúnavný rebel a recesista, idol bítnickej generácie, impresário a najlepšie predávaný autor hippies, veselý šibal, milovník psychotropných látok, filmový tvorca, farmár, učiteľ, no najmä spisovateľ a autor svetoznámeho diela Prelet nad kukučím hniezdom a ďalších románov zomrel v sobotu 10. novembra vo veku 66 rokov v eugenskej nemocnici Sacred Heart na rakovinu pečene. Stalo sa tak dva týždne po chirurgickom zákroku, pri ktorom mu lekári odstránili 40 percent orgánu.
Keseyho pochovali na jeho farme na neďalekom Pleasant Hill vedľa jeho syna Jeda, ktorý zahynul pri autonehode v roku 1984.
Na multimediálnej poslednej rozlúčke s týmto nezabudnuteľným zjavom americkej kultúry zaznelo z pásky nahraté požehnanie rockovej kapely Grateful Dead, video-pocta umelcovi, hudba z jeho hier i nesúvislý chválospev pod názvom "Skráťme to" od jeho suseda a priateľa-šibala Kena Babbsa.
"Pochádzame z čias Sputnika, ale boli sme astronautmi vnútorného vesmíru. Vždy sme boli, sme, a aj budeme menšinou. Ale zachránime svet," vyhlásil v príhovore Babbs a s úsmevom dodal: "To bol totiž Keseyho cieľ -zachrániť svet."
Po príchode na javisku, aby predniesol svoj chválospev, Babbs dvakrát zaklopal na veko rakvy, načo sa z nej ozvali dve ťuknutia späť. Tento nečakaný moment na okamih spôsobil v sále rozruch, no ten čoskoro prerástol do smiechu, ktorý sa rozšíril po celom divadle.
"Je dôležité vedieť, čo je šibalstvo," pripomenul Babbs, pričom presnú definíciu výrazu konzultoval so zdrapmi papiera slúžiacimi ako poznámky k chválospevu. "Kesey ho definoval ako niečo, čo nikomu neublíži. Musí byť osvetľujúce a musí byť vtipné," dodal na adresu kľúčového slova, ktoré sa nieslo celým Keseyho životom, určujúc jeho konečný zmysel i charakteristický životný štýl.
V divadle, ktoré pomohol zrenovovať sám Kesey spolu so svojím 40-ročným synom Zaneom, sa zúčastnila celá paleta prítomných od najbližších členov Keseyho rodiny cez množstvo jeho priateľov-šibalov, hudobníkov, umelcov, študentov Oregonskej univerzity až po celkom neznámych sympatizantov s jeho životným štýlom či umeleckým výrazom. Posledná rozlúčka s týmto mužom bola jedinečným predstavením plným sĺz i smiechu zároveň, ktoré pomohlo vniesť trochu nového života do pomaly umierajúceho centra malého mesta Eugene.
