Phil Collins - 3.6. Viedeň

  Všetko sa to začalo jedným kliknutím na správnu odpoveď v súťaži o lístky na koncert Phila Collinsa. Nikdy by ma nenapadlo, že práve ja vyhrám tie lístky. Ale stalo sa. Nechcela som tomu veriť, až keď som tie lístky držala naozaj v ruke.

  A prišiel deň D. Nachystala som mapu Viedne, pasy a lístky a vyrazili sme do Viedne. Moje navigovanie, aj keď semtam inštinktívne, bolo úspešné a my sme sa ocitli pred Wiener Stadthalle s dvojhodinovym predstihom. Auto sme zaparkovali v novej podzemnej garáži a s lístkami VIP GOLD sme vyrazili preskúmať situáciu. Najprv sme zistili, že máme skvelé miesta, pódium ako na dlani, výhľad ničím nerušený. O bufete a nápojoch ani nebudem písať,aby sa Vám nezbiehali sliny:-)).  Mestská hala sa naplnila do posledného miesta. Netrúfam si odhadnúť, koľko ľudí prišlo. Na ploche pod nami bolo hotové mravenisko. Boli tam mladí ľudia, stredná generácia, aj tí starší, čo si pamätajú Phila v Genesise. A myslím,ž e koncert nesklamal ani tých najväčších pesimistov.

   Keď konečne s miernym meškaním zhasli svetlá a Phil začal hrať na bicie,v hale to začalo vrieť. Privítali sme ho búrlivým potleskom, ktorý neutíchal po celý koncert. Bol taký, ako ho všetci poznáme, plešatý chlapík oblečený v čiernom, skromný, milý, s neobyčajnou charizmou, ktorý sa prihovoril Viedenčanom v ich rodnom jazyku, čo oni náležite ocenili. Ešte ani nezačal spievať a už mal ich srdcia. Keď začal, ležali mu pri nohách. Čo pesnička, to hit. Nebudem vám ich tu menovať. Nezazneli všetky, pretože to by ten koncert trval dva dni. Ale bolo to úžasné. Kapela, doprovodní speváci, saxofonisti, dokonca aj pes. Bolo tam všetko, čo ku kvalitnému koncertu patrí, svetlá, veľké obrazovky. Nebola to megalomanská show, Phil Collins nepotrebuje ľudí ohurovať ohňostrojom a bláznivými kostýmami. Ohúril nás krásou svojej hudby, piesňami spievanými od srdca, svojou vitalitou. Behal a skákal do poslednej chvíle. Ťažko hľadám slová na vyjadrenie svojich pocitov. Jednoducho SUPER.

   Koncert ukončil hrou na bicie, tak ako ho začal. A mňa boleli ruky od tlieskania. Phil Collins nie je spevák, ktorého plagát si moja štrnásťročná dcéra nalepí nad posteľ. Je to človek, ktorého si v dave ľudí ani nevšimnete. Je obyčajný, nenápadný. Ale je to spevák, ktorý vám zanechá v srdci nádherný pocit. Je to muzikant, kvôli ktorému priletel aj manželský pár až z Mexika (sedeli vedľa mňa). Jeho piesne sa hrajú a budú hrať desaťročia a vždy budú moderné. Na tento večer nezabudnem, presne tak ako to perfektnou nemčinou povedal: „Dúfam,že strávite krásny večer,na ktorý nikdy nezabudnete“.

Ďakujem všetkým, vďaka ktorým bude tento večer pre mňa nezabudnuteľný - kulture.sme.sk a agentúre Eventim.

Denisa