Peter Debnár v predstavení Višňový sad (1984).
FOTO - ARCHÍV
Maco nemôže byť prezývka zlého a neobľúbeného človeka; Maco je čosi mäkké, priateľské, neveľmi pohyblivé, milo lenivé a občas uhundrané. A tak Petra Debnára odjakživa všetci kamaráti volali Maco. Iba jeho mama, s ktorou - ako vravieva Stano Dančiak, čo ho poznal od detských liet - sa Maco rád a neúspešne hojdával na detskom ihrisku na takých tých preklápacích hojdačkách zvaných "kvargle", iba jeho mama mu hovorila Peterko. Pre nás ostatných bol jednoducho Maco.
Maco začiatkom šesťdesiatych rokov - okrem toho, že študoval divadelnú réžiu na VŠMU - rád posedával nad haluškami a pivom u Lerchnera (vtedy už reštaurácia Hron) a chodil na všetky koncerty legendárneho Traditional clubu. Bol vyznávačom ruskej divadelnej avantgardy, Mejerchoľda a Majakovského, rád hercov preháňal na javisku po rebríkoch, hrazdách a vešal ich na laná, čo úprimne nenávidel jeho pedagóg Jozef Budský. Sám Maco to s pohybom nepreháňal, hoci v jednom z najúspešnejších televíznych filmov zo šesťdesiatych rokov, v Sladkých hrách minulého leta režiséra Herza, plával a člnkoval sa prekvapujúco svižne.
Keď sme v okupačnom roku 1968 založili v Bratislave Divadlo na korze, Maco zavesil réžiu na klinec a zaskvel sa mohutne ako herec. Pozzo v Beckettovom Čakaní na Godota, Veľký stroskotanec v Mrožkových Stroskotancoch, Praženica v Gogoľovej Ženbe, Žigalov v Čechovovej Svadbe a najmä ušľachtilý potulný herec Nešťastlivcev v Ostrovského Lese, v inscenácii, ktorú hneď po premiére v lete 1971 Válkovo ministerstvo kultúry zakázalo a vzápätí zlikvidovalo celé divadlo.
Miniatúrne javisko pivničného Divadla na korze bolo pre Maca ako šité na mieru: keď naň vkročil, v podstate ho zaplnil. Novú scénu, kde sa ocitol po zrušení Korza, už tak dokonale svojou renesančne piknickou figúrou nevypĺňal. Zato Astorku Korzo '90, kde sa zákonite ocitol po novembri 1989, vypĺňal takmer spolovice v Havlovom Vyrozumení, v Horváthovom Kazimírovi a Karolíne, v Slobodovom Armagedone na Grbe a naposledy v Obchode na korze. Jeho falstaffovsky groteskné herectvo ovládlo komorný priestor divadla na Suchom mýte.
Pred deviatimi rokmi Maca skolila mozgová príhoda. Po čase však opäť chodil čiastočne ochrnutý; učil, občas ešte hrával. Takmer na deň po deviatich rokoch odišiel navždy. Mal 63 rokov.
Teraz sa už Maco Debnár zasa hojdá na "kvarglách" so svojou mamou a je ho plné nebo.
