Zbytočná smrť a problémový nový život
Leopold Lahola, Peter Pavlac: Rozhovor s nepriateľom. Roman Olekšák: Ticho. Činohra SND v Bratislave. Réžia: Ľubomír Vajdička. Hrajú: Marián Geišberg, Ján Koleník a ďalší. Premiéra: 12. júna.
"Na začiatku bolo Romanovo Ticho. Roman je študentom Vysokej školy múzických umení. Nerád čítam hry. Táto bola ešte k tomu od študenta, ale čítal som ju často a s veľkou radosťou. Mal som pocit, že aj herci ju radi čítali," hovorí režisér Ľubomír Vajdička.
"Chceme uvádzať slovenskú pôvodnú klasiku. Ticho sme vybrali s tým, že treba k nemu ešte niečo nájsť. Úlohu sme splnili takto," vysvetľuje vznik večera dvoch jednoaktoviek riaditeľ Činohry SND Juraj Slezáček.
Divadelný večer ponúka divákom dva príbehy o hodnote ľudského života a hraničných situáciách, ktoré v živote nastávajú. "Nemám rád reklamné rečičky. Diváka treba do divadla dostať inteligentným spôsobom. My začíname vo vojne, kde poukazujeme na zbytočnosť smrti. V druhom príbehu sa život iba rodí, ale už aj ten narobil problémy," tvrdí režisér.
je rozhovorom medzi nemeckým vojakom a partizánom počas Slovenského národného povstania. Nemec namiesto zabitia nepriateľa s partizánom komunikuje, až kým sa z Nemca nestane zajatec. V Tichu ide o príbeh absolútne realistický a súčasný. Tehotná dievčina radostnú novinku oznamuje otcovi a svojim vlastným rodičom. Namiesto šťastia a radosti všetkých sužuje strach.
"Nepísal som to práve pre Národné divadlo, ale mal som ambíciu, aby sa hra dostala na veľké javisko. Doposiaľ boli moje hry situované do absurdných priestorov, ale teraz som prvýkrát videl záhradu, kuchynský kút či obývačku," povedal autor Ticha Roman Olekšák.
Čo je nové od čias Čechova? Jedna sestra
Janusz Glowacki: Štvrtá sestra. Malá scéna Štátneho divadla v Košiciach. Réžia: Henrich Rozen. Hrajú: Dana Košická, Peter Rašev, Ivan Krúpa a ďalší. Premiéra: dnes.
Poľský režisér Henrich Rozen už v Košiciach pracoval a podľa riaditeľa divadla Petra Himiča bola táto spolupráca úspešná. Minulý rok Štátne divadlo odpremiérovalo Villquista a po súčasnej poľskej dráme chceli siahnuť opäť. "Nejde len o poľskú drámu zo súčasnosti. Tentoraz sme chceli nejakého klasika súčasnosti. Glowacki ním podľa mňa naozaj je. Štvrtá sestra je jeho najaktuálnejšou hrou. V komickom žánri hovorí o problémoch," myslí si Peter Himič.
Hoci ide o situácie z Moskvy, vyjadrujú situácie v postkomunistických krajinách ako takých. Premiéra hry bola v roku 2000, ale téme to neprekáža. Trpká komédia je paródiou na Čechovove Tri sestry a podľa Himiča vypovedá o "niekoľkých depresívnych krokoch, ktoré svet urobil od čias Čechova".
Okrem činoherného prejavu je na javisku živý harmonikár a súčasťou inscenácie je aj videoprojekcia. "Sú to zábery z odovzdávania Oskarov, reklamy, exteriéry aj interiéry," vysvetľuje dramaturg hry Peter Himič.
Štvrtú sestru momentálne uvádza aj Činohra Slovenského národného divadla v Bratislave. "Ja som ju nevidel. Tá naša sestra je asi trošku iná. Upravovali sme text s nerád by som porovnával. Preto som aj nechcel, aby to u nás režíroval Slovák."
Na premiéru je pozvaný aj autor Janusz Glowacki. Či naozaj príde je otázne, pretože v Národnom divadle vo Varšave má práve premiéru jeho ďalšia hra.
