Sonar Kollektiv / distr. Wegart
Berlínčanka Clara Hill už svoj talent jednoznačne dokázala nahrávaním s prominentnou formáciou Jazzanova (v skladbe No Use). Majiteľka zamatového, pružného hlasu kombinuje na svojom debute breakbeaty a európsky nu jazz s rnb a troškou funky a znie to podmanivo. Napokon, na albume sa autorsky a producentsky podieľali 2/6 Jazzanovy, Stefan Leisering a Axel Reinemer, ale Hillová je spoluautorkou skoro všetkých skladieb. Počuť kombináciu typických rytmicky pohyblivých samplov so živými nástrojmi, rôzne nálady, ktoré Clara spoľahlivo vyspieva. Pekne jej to ladí samej so sebou v playbackových viachlasoch. Druhým producentom albumu je človek menom Funés, s ktorým Clara Hill v sedemnástich rokoch založila acidjazzovú skupinu Superjuice.
Nie je to hudba, ktorá by vás položila na lopatky a vyvrátila vám oči stĺpkom, ale tieto zvukové krajiny sú mimoriadne vhodným prostredím na osviežujúcu dovolenku. Príťažlivý, prepracovaný moderný pop.
Juana Molina - Segundo
Domino Recording / distr. Wegart
Album novej latinskej akvizície, Argentínčanky Juany Moliny je na prvý posluch "zaspatý" (ako sa na správnu latinu patrí), ale pod pomalým povrchom sa dejú rôzne napínavé veci. Juana Molina, rodáčka z Buenos Aires, kombinuje etnickú hudbu s elektronikou veľmi sofistikovane. Je nielen speváčka a gitaristka, ale aj skladateľka a producentka a očividne drží veci pevne v rukách, pretože cítime silnú individuálnu výpoveď. Kombinuje akustické nástroje s digitálnymi zvukmi a svojím zasneným, správne "rovným" spevom. Z pozvoľna tečúcej zvukovej masy vyrastá vzrušenie.
Christina Dahl - Heartbeats
Stunt Records Sundance / distr. Hevhetia Records
Fotografia na obale nie je ilustračná, Dánka Christina Dahl je skutočne saxofonistka (plus klarinetistka a flautistka). Pri troche šťastia by mohla pokojne zakonkurovať Candy Dulfer, aj keď hrá trochu introvertnejšiu hudbu. Veľmi príjemný groovový popový jazz nekĺže do gýča alebo bežných otravných klišé "výťahovej hudby" smooth jazzu. Využíva rôzne moderné zvuky a ctí rhythm and blues. Dahlovej tón je vzdušný, nadýchaný, vie však vytiahnuť aj pekne vysoko a občas (nie samoúčelne) sa blysne veľmi peknými, nepovrchnými a technicky vycibrenými postupmi. Skôr však ctí melódiu a atmosféru, a preto sa tento relaxačný album počúva bezproblematicky, pričom neuráža sacharínovosťou. Dobre znejú aj jej playbackom nahrávané dychové sekcie s použitím basklarinetu.
Irene Reid - Thanks To You
Savant Records / distr. Hevhetia Records
Dnešnú dámsku jazdu ukončíme skutočnou seniorkou. Američanka Irene Reid je ročník 1930. Na začiatku 60. rokov účinkovala v legendárnom orchestri Counta Basieho a potom hrala s vlastnou kapelou, ale debut pod vlastným menom vyšiel až v roku 1989. Reidová začínala s gospelom a gospelovú tradíciu počuť vždy, keď otvorí ústa. Má mohutný, naliehavý hlas, ktorý dokáže povykrúcať do rôznych vývrtiek, vzostupov i pádov.
Album osciluje medzi dvoma polohami vybrúseným "čistým", teda swingujúcim jazzom a rhythm and blues s elektrickými nástrojmi. Z tej druhej polohy trochu cítiť 80. roky (napríklad to, čo robila Patti Austin, aspoň čo sa soundu kapely týka), ale obe polohy sú milé a hlavne - album nenudí. Je to hot hudba. Príjemné letné počúvanie.
(maj)
