Jenssenov vzťah k prírode je povestný - na fotke ho vidíte počas pobytu v Himalájach, býva v nórskom meste Tromso, ďaleko za polárnym kruhom. Mnohí recenzenti si pri označovaní jeho hudby zvykli na nálepku "arktický ambient", voči čomu sa hudobník bráni: "Je to dosť klišé a ani dobre nevystihuje to, čo robím." FOTO - DEAN CHALKLEY
Keď sa povie nórska elektronická hudba, väčšine ľudí automaticky naskočí Biosphere. Pod týmto názvom muž menom Geir Jenssen už od roku 1990 pravidelne koncertuje a zaznamenáva svoje pozoruhodné zvuky na sólových albumoch. Ten, "ktorý zachránil ambient pred utopením v lyžičke nudy", k nám takmer na deň presne k tretiemu výročiu svojho bratislavského vystúpenia posiela svoj najnovší album.
Ak sa vám zdá názov Okolo Mesiaca (Autour de la Lune, Touch/Wegart) povedomý, nie je to náhoda. Na počiatku vzniku tohto CD totiž stála objednávka skladby, ktorú Radio France chcelo premiérovo uviesť na svojom festivale v Montpellier minulý rok. Jenssen získal prístup do obrovského zvukového archívu, kde narazil na štyridsať rokov starú rozhlasovú dramatizáciu románu Julesa Verna Cesta na Mesiac, ktorej úplne prepadol. Detaily prezrádza sám hudobník v propagačných materiáloch k albumu:
"Príbeh je skutočne úžasný - Verne ho napísal v 19. storočí, ale pritom dokázal opísať let ľudskej posádky do kozmu tak podrobne, až to človeka omračuje. V Ceste na Mesiac sa dočítate o astronautoch, ktorí odletia z Floridy a pri návrate pristanú v Pacifickom oceáne - úplne rovnako funguje americký vesmírny program, ktorý vznikol o mnoho rokov neskôr. Nasamploval som kratučké fragmenty dialógov z dramatizácie románu, ktoré som spojil so zvukmi zaznamenanými na palube ruskej orbitálnej stanice Mir a potom som to celé včlenil do mojej vlastnej hudby."
Zrodila sa unikátna sedemdesiatštyriminútová "vesmírna" symfónia, zložená z deviatich častí. Jenssen tak akoby symbolicky pokračoval vo svojej ceste k súčasnej klasickej hudbe, nastúpenej na predchádzajúcej nahrávke Shenzou, ktorá bola originálnym prepracovaním orchestrálnej hudby Clauda Debussyho. Aj nový album tvoria rozsiahlejšie zvukové plochy, no je to stále hudba a nie radikálny sound art. Nepočujete tu bicie nástroje, napriek tomu v jednotlivých skladbách po chvíli vždy vycítite pomalý rytmický pulz.
Jenssen dokáže poslucháča vtiahnuť do sveta svojich uhrančivých minimalistických melódií so zvýraznenými hlbokými basmi, hoci vznikli montážou elektronických zvukov v jeho výkonnom notebooku a nie na tradičných akustických nástrojoch.
Podobný koncept, aký zvolil Biosphere na novom albume, už hudobná história eviduje - projekt Briana Ena Apollo: Atmospheres and Soundtracks. Dvadsaťročný rozdiel však cítiť, kým Eno sa ešte nedokázal vzdať zvukov gitary, jeho nasledovník ponúka úplne nový zvukový svet. Pomôcka pre toho, kto by ich náhodou nerozlíšil podľa hudby: Jenssen je nielen originálny hudobník, ale aj nadšený turista. Keď nesedí v štúdiu, šplhá po kopcoch. A nie hocijakých - na konte má výstup na šiestu najvyššiu horu sveta Čho Oju (bez kyslíka!), do Himalájí sa plánuje vrátiť na budúci rok a zdolať ďalšiu osemtisícovku.
Čo má spoločné turistika s hudbou? Viac než by sa zdalo. Jenssen už má za sebou niekoľko projektov, využívajúcich autentické terénne zvuky a ako uvádza na svojej webstránke, uvažuje o využití nahrávok z pobytu vo vysokohorskom prostredí. "Fascinuje ma svet vo veľkých výškach a mám nejaké zvukové záznamy z mojich expedícií. Chcem ich použiť, aby som zachytil, aký je to pocit byť tam, na ceste hore."
OLIVER REHÁK