Zdá sa, že vedenie STV už úplne vypadlo z obrazu. Záhradníkova formulácia ("nemal by sa...)" necháva tušiť, že herec ani nepodpísal exkluzívnu zmluvu. Ale keby aj podpísal - STV nemá žiadny nárok vynucovať si exkluzivitu. Dočolomanský je verejná tvár, jedna z najžiadanejších na Slovensku. Čo už je obsahom tzv. verejnej služby v oblasti kultúry, ak nie to, aby aj diváci v najzapadlejších kútoch štátu, pre ktorých je drahá či vzdialená činohra SND, mali možnosť nabažiť sa umelca ovešaného oceneniami? Za čo platia títo ľudia sto korún mesačne? Vyhodiť takéhoto herca je prejavom arogancie a hlbokého nepochopenia poslania inštitúcie, ktorú riadia.
Exkluzivita je biznis súkromných vysielačiek, ktoré aj spôsobom zmluvného viazania si interpretov a zabávačov zápasia s konkurenciou. STV má pokorne slúžiť koncesionárom a môže byť len rada, že niekto ako Dočolomanský (Lasica, Labuda etc.) sa na jej obrazovke vôbec objaví. Vtedy plní funkciu, pre ktorú ju údajne potrebujeme. Je postavené na hlavu, ak dotovaná stanica nasadzuje do pretekov s komerčnými televíziami také prostriedky, ktoré popierajú zmysel jej existencie. Zvrátená je samotná filozofia konkurenčného boja s Markízou či Joj. STV nie je férovým účastníkom trhu, keďže ako subjekt žijúci z poplatkov vynucovaných zákonom nenesie štandardné podnikateľské riziko (viď chystaná spevácka súťaž Superstar). Otázka je tá istá, čo v prípade futbalu (o ktorý koncesionári tiež skoro prišli): Nájde sa niekto, kto na Slovensku autoritatívne povie, koľko a čoho sa zmestí do balíka, ktorý politici, pasažieri a iné profitujúce živly pomenovali ako verejná služba?
