ardy Sone Delaunayovej-Terkovej, ktorá prenikavo zasiahla nielen do vývoja modernej svetovej maľby, ale aj textilnej tvorby. Nasledovali výstavy ďalších, vo svete uznávaných výtvarníkov, napríklad Josefa Albersa, Lucia Fontanu, Maxa Billa či Victora Vasarelyho. Už tieto mená napovedajú, že Múzeum Milana Dobeša sa sústreďuje na prezentáciu výtvarníkov konštruktivistického zamerania.
Vyvrcholením doterajšej činnosti múzea je súčasná výstava 33 protagonistov historickej avantgardy v kurátorskej koncepcii talianskeho výtvarníka a výtvarného teoretika Gatulia Alvianiho. Výstava potrvá až do 26. septembra 2004. Pri jej príprave usporiadatelia spolupracovali s celým radom galérií a súkromných zberateľov z Talianska, Poľska, Česka a zo Slovenska. Samozreme, že z priestorových dôvodov ide o výber z tvorby svetových avantgardných výtvarníkov, predovšetkým konštruktivistov, pretože by sa do bratislavského múzea iba veľmi ťažko mohli vtesnať diela všetkých významných výtvarníkov rôznorodých umeleckých prúdov a tendencií. Súčasný bratislavský výber predstavuje výtvarníkov, ktorých preveril čas, a ako povedal Getulio Alviani, sú to výtvarné diela, ktoré vytvorili alebo "propagovali novú poetiku kontrastujúcu s tradíciou". Tieto artefakty vznikli ešte pred časom, keď sa stredisko výtvarného diania presunulo z Európy za oceán.
Výstava prezentuje diela tých výtvarníkov 20. storočia, ktorí nepodľahli špekuláciám, ale radosti z hľadania, experimentovania a tvorby, a to aj za cenu, že riskovali neúspech a osobné životné strádania. Mnohí z nich pochádzali z oblasti východnej a strednej Európy. K nim môžeme priradiť diela predčasne zomrelých ruských avantgardistov Iľju Cašnika a Ľubov Popovej, ktorí zakončili svoju tvorbu v nepriaznivom ovzduší nového sovietskeho Ruska. Z príslušníkov ruského krídla parížskej avantgardy sa v Múzeu Milana Dobeša prezentujú aj diela Natálie Gončarovovej, Sone Delaunayovej-Terkovej, Pavla Mansurova či Serge Charchouna (Ivana Sergejeviča Šaršúna), ktorý sa hlásil ku svojim slovenským koreňom a niektoré svoje obrazy signoval aj po slovensky. Zaradené sú aj diela Slovákov - Ľudovíta Fullu a Mikuláša Galandu, k Slovensku sa viaže aj dielo rodáka z Nových Zámkov, syna slovenského otca a maďarskej matky, maliara a spisovateľa Lajosa Kassáka. Neprehliadnuteľnou je aj mosadzná plastika Jeana-Hansa Arpa, objekt fotografa a maliara Mana Raya, dvojrozmerné diela klasikov Pieta Mondriana a Thea van Doesburga či Josefa Albersa, Františka Kupku, Michela Seuphora a ďalších avantgardných autorov 20. storočia. Kolekciu dopĺňajú aj diela z oblasti dizajnu napríklad Červeno-modrá-stolička Geritta Rietvelda z rokov 1918 - 1921.
Doterajšia činnosť Múzea Milana Dobeša svedčí o tom, že si táto inštitúcia nasadila vysokú latku kvality. To si už krátko po jeho otvorení všimol aj prestížny nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, ktorý ho nazval "malým umeleckým zázrakom Bratislavy". Naše médiá, rovnako aj široká kultúrna verejnosť, však javia o jeho činnosť minimálny záujem. Z doterajších návštevníkov výstavy je polovica zo zahraničia.
Potvrdzuje sa známe klišé, že doma nie je nikto prorokom. Jednoducho, Slováci si ešte nezvykli na veľké mená. V iných európskych metropolách by to určite bolo inak.
Autor: FERO HORVAT(Autor je archivárom, výtvarným publicistom a fotografom)
