Paríž 4. augusta (TASR) Jeden z najväčších majstrov fotografie 20. storočia Henri Cartier-Bresson skonal v pondelok vo veku 95 rokov vo svojom dome Le Clos v Isle-sur-la-Sorgue v južnom Francúzsku. Informovala o tom dnes agentúra AFP s odvolaním sa na okolie fotografa.
Pohreb Henriho Cartiera-Bressona sa konal dnes, oznámil zdroj. Fotograf niekoľko dní pred smrťou už vôbec nejedol, pomaly zoslabol, dodal nemenovaný zdroj.
Henri Cartier-Bresson sa narodil 22. augusta 1908 v Chanteloup v Parížskej oblasti v rodine priemyselníka. Stredoškolské štúdium absolvoval v Condorcet. Už v roku 1923 sa začal zaujímať o maliarstvo, najmä o tvorbu surrealistov. V rokoch 1927-28 študoval maliarstvo u Andrého Lhota. V roku 1931 odišiel za dobrodružstvom na Pobrežie Slonoviny, kde strávil rok.
Po návrate sa začal venovať fotografii. Už v roku 1932 vystavoval svoje fotografie v galérii Juliena Levyho v New Yorku. Jeho práce si potom mohli pozrieť aj v Madride.
V roku 1935 Cartier-Bresson odišiel do USA, kde síce nefotografoval, ale začal sa venovať filmu s Paulom Strandom. V období 1936-39 bol druhým asistentom filmára Jeana Renoira. V tomto období pripravil dokumentárny film o nemocniciach v Španielsku s názvom Víťazstvo života.
V roku 1940 sa dostal do nemeckého zajatia, odkiaľ sa mu podarilo vo februári 1943 utiecť po predchádzajúcich dvoch neúspešných pokusoch. Po úteku sa stal členom ilegálneho hnutia, ktoré pomáhalo zajatcom a utečencom zo zajatia. V rokoch 1944-45 sa spojil so skupinou profesionálnych fotografov, ktorí snímali oslobodenie Paríža. V tom čase nakrútil aj dokument Návrat o repatriácii vojnových zajatcov a deportovaných.
Ako fotograf sa Cartier-Bresson rýchle presadil svojím vlastným štýlom, vďaka ktorému sa stal uznávaným majstrom francúzskej školy fotografie. Dlhé roky pracoval ako fotoreportér. Agentúra AFP ho označila za fotografa humanistu, ktorý vo svojich fotografiách prísne dbal na kompozíciu. V roku 1947 spolu s Robertom Capom, Davidom Seymourom a Rogerom Rodgerom založil prestížnu fotografickú agentúru Magnum. V roku 1954 sa stal prvým fotografom, ktorého prijali v ZSSR. Od roku 1974 sa venoval kresbe.
