FOTO - TOUCHSTONE PICTURES
nstone, Ray Stevenson, Keira Knightleyová
Pôvodne bol projekt režiséra Michaela Baya ambiciózny a sľubný. Autor trhákov Skala, Armageddon a Pearl Harbor mu venoval päť rokov života. Scenárista David Franzoni napísal Gladiátora. Hans Zimmer skomponoval hudbu pre Gladiátora, Skalu aj Pearl Harbor. No Bay sa nepohodol s producentom Jerrym Bruckheimerom a ten zveril réžiu Anoinovi Fuquovi, známemu akčnými trilermi zo súčasnosti. Training Day je dobrý film - a napriek kritike ani Slzy slnka neskončili ako prepadák. Fuqua na tohtoročnom berlínskom festivale úspešne uviedol celovečerný dokument z osláv storočnice blues Lightning in a Bottle. No Kráľ Artuš sa mu nepodaril.
Nie preto, že svet očakáva niečo na spôsob Boormanovho Excalibru. Doménou Pittsburčana Fuquu sú rapové videoklipy. Nadanie zobrazovať choreograficky náročné scény teraz dokazuje v záverečnej bitke, kde rytieri, Sasi, Piktovia a krásna Guinevera tancujú hip-hopový dance macabre. Ak by v podobnej štylizácii dokázal udržať celý film, mohla vzniknúť kvalitná moderná "rocková" verzia artušovského filmu. Ak by sa vydal cestou menšieho odporu, vznikla by aspoň divácky atraktívna dobrodružná fantastická rozprávka. Lenže sa rozhodol kráčať v stopách Michaela Baya: začal nakrúcať príbeh silného muža, ktorý sa musí vyrovnať s minulosťou i so svedomím.
V Gladiátorovi sa to podarilo vďaka režisérovmu citu pre štylizáciu. Fuqua ho nemá. Kráľ Artuš divoko osciluje medzi archaickým veľkofilmom z päťdesiatych rokov, historickou psychologickou drámou a moderným akčným bojovým filmom. Chvíľu pripomína inscenovaný dokument v štýle televízie Spektrum, hneď nato históriu povýšenecky ignoruje. Nemá štýl. Nemá čaro. Chýba mu mágia. Excalibur je obyčajný meč, Merlin náčelníkom domorodých Piktov, Guinevera obnaženou Amazonkou z britských lesov. Grálu tu niet.
Pozornosť sa zbytočne delí medzi Artuša, Merlina, Sasov a rytierov okrúhleho stola. Problematické je i obsadenie podstatne menej známych európskych hercov - Angličanov, Škótov, Walesanov, Dánov, Nemcov, Talianov, Poliakov, zvyknutých na realistické charakterové psychologizujúce herectvo.
Režisér Fuqua sa rozhodol odmýtizovať artušovskú legendu. Zbavil ju toho najcennejšieho: poézie, no nedokázal pridať nič rovnako hodnotné. A publikum sa nenechalo oklamať. Film síce v Severnej Amerike utŕžil na vstupnom 45 miliónov dolárov, ale jeho nakrúcanie vyšlo na dvojnásobok.
