Podtitul monografie Človek, panstvo, komunikácia je Panský pomer človeka k prírode a hodnoty - čo je leitmotív celej knihy. Panský pomer človeka k prírode je takmer truizmom ekofilozofického záujmu. Rovnako je takmer truizmom spájanie tohto pomeru s počiatkom novovekej filozofie. Autorov monografie irituje jednostrannosť filozofických skúmaní odhaľujúcich "vinníkov stavu, v ktorom sa ocitlo ľudstvo v ostatných desaťročiach svojej existencie" v novovekej filozofii (predovšetkým u zakladateľov novovekej filozofie Reného Descarta a Francisa Bacona).
Človek zotročuje zem odpradávna. Nečakal na zrod novovekej filozofie. Výskum autorov odhaľuje, že "fenomén panstva je hlboko popretkávaný v celých dejinách filozofie až do súčasnosti - tak výrazne, až to občas môže vyrážať dych".
V predloženej monografii autori nestrácajú čas neproduktívnym hľadaním vinníka dnešnej ekologickej krízy, resp. vypracovaním arbitrárne-normatívneho stanoviska voči nej. Základnou otázkou, ktorú si kladú v úvode práce, je problém moci či bezmocnosti filozofie pri skutočných premenách reálneho sveta a jeho civilizačného pokroku. Odpoveďou na túto otázku (keď vieme, že "osudom filozofie" je vytvárať a reprodukovať "abstraktné svety a vzťahy k týmto abstraktným svetom") je schopnosť zakreslenia vlastných hraníc filozofie, pretože "k prírode an sich nie je možné preniknúť s pomocou moderných pojmových myšlienkových prostriedkov".
Zdá sa, že len intenzívnym diskurzom, resp. komunikáciou, ktorá nás vedie k pluralite foriem myslenia a nielen k jednej forme myslenia nazvanej filozofia, možno, podľa autorov, naštartovať komunikatívne procesy vedúce za nám zatiaľ známe hodnotové a myšlienkové hranice.
Autori ponúkajú alternatívnu interpretáciu, ktorá rešpektuje kvality mnohých filozofických škôl a filozofického myslenia. Nie je to pokus o vytvorenie novej pozície v rámci ekofilozofických diskusií. Skôr ide o sústredenie relevantných pokusov o nastolenie dôležitých otázok v ekofilozofii, pričom tieto pokusy sú inšpirované jednak filozofickým dedičstvom ako aj súčasným tendovaním vo filozofii a vede.
Autor: ĽUBOV STEKAUEROVÁ(Autorka pracuje na Katedre filozofie FF PU)
