Corvin Dalek. FOTO - WWW.CORVINDALEK.COM
e slobodu, jeho hudba sa uchytila v kluboch s kultúrou pornogroundu.
Okrem Londýna, Španielska, Ameriky či Slovinska chodí hrávať aj do Bratislavy. So sebou si všade nosí videokameru a hovorí, že raz nakrúti film o klubovej kultúre okom dídžeja. Ak bude mať čas, podujme sa Corvin, ktorý používa aj meno Gábor Müller, zmixovať skladby Richarda Müllera.
Čím je Berlín pre vás taký úžasný?
„Je to mesto s otvorenou mysľou, dobré miesto na prácu, aj na súkromný život. Produkujem tam hudbu vo vlastnom vydavateľstve Flash.“
Pohybujete sa aj na londýnskej scéne - patríte pod značku Ministry of Sound (MFS)?
„Nehrávam tam v kluboch, len moje vydavateľstvo patrí pod MFS.“
MFS skupuje kluby, značky, dídžejov - táto scéna je asi už len o komercii, nie?
„Nemám rád toto delenie na komerciu a underground! Vo chvíli, keď vydáte čo len jednu platňu, už ste komerčný. Predávate ju a už robíte komerciu. MFS robia s klubmi, ktoré sú v podzemí, ale čo je podzemie? Snažím sa robiť kvalitnú hudbu pre množstvo ľudí. Do hudby dávam odkaz a nenaháňam sa za hitparádovými priečkami. MFS má dobrú sieť, prehľad o dianí - čo je na tom zlé?“
O čom je odkaz, ktorý dávate do hudby?
„Každá generácia má svoju vlastnú muziku a my už žijeme v ďalšom storočí. Ľudia v Európe potrebujú niečo nové, nejako ukázať, že sú tu. Tak idú do klubu a ukážu svoje telo. V štýle Wet&Hard je základ sexuality - nízke frekvencie, dlhé basové vibrácie a abstraktné fantázie. Štýl trance bol soudtrackom minulého storočia, dával optimizmus pred novým miléniom. Teraz potrebujeme myslieť na seba.“
Vaša hudba je spájaná s pojmom pornoground, súhlasíte s tým?
„V Berlíne je množstvo pornoklubov, erotických technoklubov, kde všetci tancujú nahí, úžasné.“
A vy im hráte tiež nahý?
„Nie vždy a nie úplne nahý. V Berlíne sa tieto kluby nevolajú underground, ale pornoground.“
Sú tie kluby legálne?
„V Berlíne môžete robiť, čo len chcete, tam nie je zakázané nič. Robili sme erotický karneval a prišlo stotisíc ľudí! Viac ako na Love Parade.“
Nová forma dekadencie?
„Myslím, že je to len vývoj elektronickej hudby, aj hudby vôbec. Ide to vo vlnách - tvrdšie, uvoľnenejšie, tvrdšie. Wet&Hard je znakom tejto doby. Hudba pre sexi pocit. Ale nesmie jej chýbať inteligencia a humor.“
Vaše rekordy v hraní s desiatimi a dvanástimi platňami naraz sú ešte o hudbe?
„Je to len iný spôsob, ako inšpirovať ľudí. Keď chcem hrať na desiatich pultoch, tak to dokážem. V deväťdesiatom deviatom som robil dídžeja a už to začínalo byť nudné, tak som začal experimentovať.“
Prečo chcete mixovať pesničky Richarda Müllera?
„Počul som o ňom z rôznych kruhov v Čechách. Mám niekoľko jeho platní, no neviem povedať, kedy si nájdem na remixy čas. Nedávno som niečo podobné robil s kapelou New Order, bola to skúsenosť, ktorá má úspech. Niekedy na budúci rok sa mi to podarí hádam aj s Müllerom.“
