Trojica mladých hudobníkov z kniežatstva Sussex ponúka na debute Hopes and Fears zbierku romantických piesní, v ktorých dominujú hity Somewhere Only We Know alebo Everybody's Changing. Tie zachytili aj slovenské rádiá. "Sú to chytľavé popové pesničky, ktoré majú hĺbku," hovorí spevák Tom Chaplin s vizážou barokového anjela, ktorý tvorí skupinu spolu s pianistom a skladateľom Timom Rice-Oxley a bubeníkom Richardom Hughesom.
V deň prvého koncertu roku 1998 sa pomenovali podľa staršej dámy, ktorá sa o nich starala, keď sa ako deti hrali na pieskovisku. Najprv to skúšali s prevzatými pesničkami. Keď sa Chaplin, nedoštudovaný historik umenia, presťahoval do Londýna za priateľmi, rozhodol sa, že sa bude živiť hudbou.
Keane sú malou raritou na britskej scéne - v ich pesničkách nepočuť gitary. Keď ich v roku 2001 opustil gitarista, rozhodli sa postaviť svoj zvuk na Rice-Oxleyho piane, Chaplinovom falsetovom speve a dunivých Hughesových bicích. "Zafungovalo to. Pesničky sme začali robiť tak, aby nebolo cítiť, že bez gitary to nie je ono. V kútiku duše sme dúfali, že keď sa to páči nám, mohlo by sa to páčiť aj druhým," spomína Rice-Oxley pre BBC.
Ich prvé nahrávky zapadli, ale vytrvalým koncertovaním po londýnskych kluboch si začali získavať stále väčšie publikum. Po prvých singloch pre menšie vydavateľstvo Fierce Panda sa nakoniec upísali veľkej nahrávacej spoločnosti Island. S debutovým albumom Hopes and Fears, na ktorom dominujú povznášajúce melódie a texty o zlomených srdciach, sa dostali až na prvé miesto britskej hitparády, spôsobili na ostrovoch malú keanomániu. Znejú ako Radiohead, ktorý kopíruje A-ha, charakterizovala ich sarkasticky britská hudobná tlač.
"Nikdy sme nechceli byť malou kultovou skupinou. Vždy sme snívali, že budeme hrať pre veľa ľudí. To je jeden z dôvodov, prečo vôbec fungujeme," hovorí neskromne Chaplin z Keane, ktorí budú musieť v nasledujúcich mesiacoch dokázať, že nie sú skupinou na jednu sezónu. PETER BÁLIK
