eson
Vojna v bývalej Juhoslávii sa stala témou mnohých filmov. Ale téma sa postupne rozplývala, bez výpovede zdeľovala všetko, čo bolo len trošku nové. Aj tento film dodržuje tradičné rozvrhnutie motívov - na vojnu sa pozerá cez cudzincov, navyše zástupcov tlače, konkrétne fotoreportérov. Hrdinovia síce veľmi nechápu, o čo v brutálnych bitkách ide, vnímajú ich ako jednu nekonečnú, čoraz vražednejšiu absurditu, v ktorej by radi zostali iba v pozícii vnútorných pozorovateľov, aj keď si stále zreteľnejšie uvedomujú, že môžu prísť o život, lebo ľudský život prestal mať akúkoľvek cenu.
Francúzsky režisér Elie Chouraqui zasadil najnovší film Harrisonove kvety do prvej fázy občianskej vojny vo Vukovare. Uplynie však celá hodina, kým sa prenesieme cez osobné problémy hrdinov a vyčerpajúce frázy o etike vojnovej fotografie do centra bojov.
Hrdina rozprávania - špičkový fotoreportér Harrison Lloyd (David Straitharn), odchádza do Juhoslávie, kde bez stopy zmizne. Všetci sú presvedčení, že je mŕtvy, iba jeho žena Sarah (Andie MacDowellová) sa v zúfalom odhodlaní a bez znalosti reality rozbehne za ním, odmietajúc uveriť, že zahynul v zdemolovanom dome. Svojou neoblomnou vierou nakazí aj ďalších dvoch kolegov, a tak spoločne pátrajú po manželovi a popri tom sa bezradne prizerajú desivým hrôzam, ktoré vo Vukovare práve vrcholia.
Chouraquiho film sa rozpadá do nesúrodných častí. Spodobenie vojnových hrôz je sugestívne a do najmenších podrobností desivo vierohodné. Zástupy utekajúcich, mohutné bombardovanie i pouličné vraždenie, poničené ulice zahádzané blatom, horiace domy, to všetko pôsobí až dojmom dokumentárneho záznamu, natoľko presvedčivé bolo vytvorenie juhoslovanských reálií v bývalom vojenskom priestore v českých Miloviciach.
Reportážny charakter v spodobení vojnových udalostí majú podporiť ďalšie atribúty: či už sú to v televízii vysielané správy, alebo rozhovory s aktérmi, ktorí záchrannú misiu prežili. Tak sa nastoľuje rozmer takmer dokumentárneho štýlu, ktorý však zďaleka nevyčerpáva všetky svoje možnosti.
Vykreslenie, aj privátne osudy jednotlivých postáv však, žiaľ, podliehajú melodramatickému klišé. Týka sa to nielen newyorských epizód, vrátane hrdinovho zázemia, ale tiež pohybu amerických fotografov v krajine práve rozpútaného vraždenia. Režisérovi sa nepodarilo sprostredkovať zhrozenie ženy nad zverstvami v zdanlivo civilizovanej krajine, zvýraznil skôr štandardné žánrové stereotypy, pod povrch sa vôbec nedostal.
Autor: Tomáš Karger(Autor študuje na pražskej FAMU)
