SME
Pondelok, 8. august, 2022 | Meniny má Oskar

Umenie ako štýl a pokus o stretnutie. Jediná obrana je urobiť viac diel, ako je schopné nepriaznivé prostredie a čas zničiť, hovorí sochár Jozef Jankovič

Výtvarná cesta sochára JOZEFA JANKOVIČA (1937) pripadá aj ako púť osamelého autora. Umelec, ktorý nikdy nešiel do umeleckých a ľudských kompromisov, „ustál to“ aj v časoch normalizácie, keď bol vyhnaný na perifériu oficiálnej kultúry, i po novembri 1989,


Jozef Jankovič: Pokus o stretnutie, železo, výška - 3,6 m; 1999 - socha je inštalovaná v záhrade Prezidentského paláca v Bratislave.



keď jeho tvorba získala všebecnú pozornosť.

Jedna z najväčších autorít slovenského umenia druhej polovice 20. storočia tvrdí, že jediné, o čo mal záujem, je pochopiť seba samého a prostredie, v ktorom žije. Aj preto je nepochopiteľné, že jeho súsošie Obete varujú, inštalované v Kališti neďaleko Banskej Bystrice, napadli minulý týždeň vandali.

V rozhovore pre SME ste o vandalizme povedali, že je to výsledok zlyhania politickej vôle a kultúrnej elity tejto krajiny. Nejde aj o stereotypy v myslení ľudí?

SkryťVypnúť reklamu

„Najviac ma prekvapuje fakt, že za desať rokov nebola vytvorená komisia, ktorá by objektívne zhodnotila a zdokumentovala veci z minulosti a odlíšila zlé od dobrých. Aj po novembri 1989 nastalo rovnaké obrazoborectvo ako počas normalizácie. Obrovské množstvo diel zmizlo z povrchu sveta, a pritom ani nemuseli byť ovplyvnené socialistickým realizmom. V takejto situácii ma neudivuje, že ani radový občan nemá vzťah k vytvoreným dielam.“

Máte viacero výtvarných realizácií v architektúre. Stalo sa vám už niečo podobné?

„Niektoré moje práce boli zničené počas normalizačných čistiek výtvarných diel. K takým patrí napríklad fontána na bratislavskom sídlisku Trávniky. Žiaľ, aj po novembri 1989 boli niektoré moje diela zničené alebo odstránené bez toho, žeby si to niekto z kultúrnej verejnosti všimol. Uvediem monumentálne práce v Petržalke - na reštaurácii Alfa a zdravotníckom stredisku v Zrkadlovom háji. Podobne, ako počas minulého režimu, ani teraz sa nikto nepýta na autorov súhlas.“

SkryťVypnúť reklamu

Neargumentujete autorským zákonom?

„Autorský zákon síce na papieri existuje, ale keby som sa mal podľa neho súdiť, tak by som do konca života nič iné nerobil.“

Dielo v architektúre oslovuje množstvo ľudí. Uvedomujete si zvýšenú mieru umeleckej zodpovednosti?

„Je pravda, že dielo na verejnom priestranstve vstupuje do konfrontácie s divákom, ktorý naň nemusí byť intelektuálne pripravený. Preto investor a autor musia dbať na prijateľnú prezentáciu. Na Slovensku však pri tom vzniká tlak, ktorý môže byť zničujúci. Samozrejme, viem aj o protestoch občanov v západných krajinách, kde sa búrili dokonca i proti realizáciám významných autorov.“

Boli by ste ochotný pri takomto proteste odstrániť svoje dielo?

„Záležalo by to od konkrétneho prípadu. Viem, že pri ponovembrovej vlne odstraňovania pomníkov boli mnohí autori radi, že sa zbavili svojej minulosti. To má za následok manipuláciu s našou históriou a pamäťou spoločnosti. Mladí ľudia majú tak skreslené informácie o dobe, v ktorej žili a tvorili ich otcovia.“

SkryťVypnúť reklamu

Leitmotívom vašej tvorby je ľudská figúra, ktorá sa prevažne interpretuje ako symbol existenciálnych pocitov. Človek ako stredobod ľudských prianí a umeleckých túžob?

„Prešiel som rôznymi stupňami vývoja, no figúra najlepšie vystihovala pocity a spôsoby manipulácie, ktorým som bol vo svojom živote vystavený a s ktorými som sa musel vyrovnať. Inú možnosť som nemal. Keďže sa neviem verbálne natoľko zdatne vyjadrovať, zostáva mi len výtvarná aktivita.“

Mali ste niekedy chvíle, keď ste chceli skoncovať s umením? Alebo ste aj v časoch nepriazne boli presvedčený, že to, čo robíte, má zmysel?

„Umelecká tvorba sa stala mojím životným štýlom. A keď som si ju už vybral, snažil som sa robiť to, čo ma baví. Keď sa z umenia stane povinnosť, stráca zmysel a stane sa len prostriedkom obživy. Keďže za socializmu bolo všetko de facto štátne, každá práca sa dá v širšom slova zmysle nazvať kolaboráciou s režimom. Ak sa chcel autor z tejto závislosti vymaniť, musel sa podriadiť vyšším vnútorným umeleckým princípom. Trhový mechanizmus bol vtedy neznámy pojem. Paradoxne, dnes však práve trh likviduje množstvo mojich kolegov, ktorí prechádzajú k reklame a neuvedomujú si, že ide o tie isté mechanizmy ako v minulom režime.“

SkryťVypnúť reklamu

Vy ste tomuto tlaku nepodľahli?

„Myslím, že nie, no nech to posúdia iní.“

Máte vo svojej tvorbe diela, ku ktorým máte bližší vzťah?

„Svoje dielo sa nesnažím hierarchizovať. Zistil som, že mám obľúbencov, ale nemusí to byť objektívna pravda. Môžem uprednostňovať niečo, čo sa nemusí javiť ako to najdôležitejšie. Môže sa ukázať, že zaujímavejšia bola iná časť myslenia a tvorby. Preto som rád, keď sa niekto snaží z mojich prác urobiť iný výber, ako by bol môj.“

Viete si urobiť odstup od vecí, keď opúšťajú ateliér a začnú žiť vlastným životom?

„Nemá zmysel držať nad jednotlivými prácami ochrannú ruku. Tým, že kúpou alebo darom opustia ateliér, dostávajú sa mimo môjho dosahu. Žijú si svoj život, v ktorom sú, žiaľ, aj zraňované a ničené. Jediná obrana je urobiť viac diel, ako je schopné nepriaznivé prostredie a čas zničiť.“

SkryťVypnúť reklamu

Vaša tvorba je rôznorodá - od šperku, cez grafiku a reliéf, až k soche. Vnímate zmenu komunikácie s divákom?

„Z hľadiska mojich motivácií je jedno, či urobím malú alebo veľkú vec, sochu alebo šperk. Ak nájde dielo svojho jediného obdivovateľa, ktorý ma potrebu ho vlastniť, tak je proces ukončený. Rovnako je to aj s obrovskou sochou v parku, na ktorú sa dívajú tisíce ľudí.“

Obdivuhodne ste sa dostali zo zdravotných problémov - mozgovej príhody - spred niekoľkých rokov. Podarilo sa vám dostať do pôvodného sveta?

„Podobné varovanie som už mal na začiatku sedemdesiatych rokov, takže situácia nebola pre mňa úplne nová. Použil som to ako súčasť inšpiračného zdroja pre moju ďalšiu tvorbu. Človek musí nájsť v sebe silu a aj pri zmenených pracovných možnostiach objaviť náhradný výtvarný program, ktorý je dostatočne nosný a môže verejnosť zaujať.“

SkryťVypnúť reklamu

Veľkým veciam je už teda koniec?

„Viem, že na lešenie by som už nemal ísť.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  3. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  4. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  5. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila
  1. Dopyt v Bratislave mierne klesol, ceny však stále rástli
  2. Šéf PLANEO: Budúcnosť obchodu je v službách
  3. Čo robiť, aby dieťa neskončilo v nemocnici s črevnou virózou?
  4. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  5. Goralské folklórne slávnosti po prvýkrát priamo v horách
  6. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  7. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
  8. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 9 906
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 7 338
  3. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 6 852
  4. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 6 337
  5. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 5 591
  6. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 801
  7. Dobrá správa pre pacientov s cukrovkou 2 496
  8. Držanie peňazí na bežnom účte robí Slovákov chudobnejšími 1 965
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  2. Katarína Chudá: Marc Chagall: Ruský žid, ktorý pobúril Francúzov
  3. Viera Polakovičová: Svetová premiéra diela Matúša Wiedermanna v Paríži
  4. Katarína Chudá: Artemisia Gentileschi: maliarka, ktorá dokázala neuveriteľné
  5. Lórant Kulík: Výstava: Obete komunizmu na Slovensku, Adam Droppa sa stal obeťou kolektivizácie
  6. Samuel Ivančák: Veľké mikropríbehy Mariana Zimu (rozhovor)
  7. Roman Kebísek: Na hrob maliara Maleviča pri Moskve sa zabudlo a rozorali ho. Teraz je tam nová štvrť
  8. Soňa Bulbeck: O nevidteľnej ministerke a viditeľnej kultúre...
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 108 392
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 26 918
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 753
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 7 837
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 7 380
  6. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 4 205
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 145
  8. Ján Valchár: Ako Rusko na kozmonautov nemalo, ale flotilu lietadlových lodí budovať chcelo 3 076
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  4. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
SkryťZatvoriť reklamu