FOTO - ČTK
Ľudia a udalosti Lída Baarová bola najznámejšou českou herečkou, ktorá sa presadila v zahraničí. Keď však pred tromi rokmi zomrela, len veľmi málo českých umelcov malo záujem prísť sa s ňou poslednýkrát rozlúčiť. Dnes by mala herečka, ktorá až do konca svojho života nechápala, komu vlastne urobila zle, 90 rokov.
Mandlová má oči barové, Baarová má oči mandlové, hovorievalo sa v Čechách za prvej republiky. Obe herečky ťažili najmä zo svojej krásy a obe na ňu aj doplatili. Lída Baarová tým spôsobila nešťastie celej svojej rodine.
"Mala zvláštne kúzlo. Vošla - a ostatné ženy akoby náhle neexistovali. Lenže to bola krása, s ktorou nevedela zaobchádzať, krása prekliata, ničiaca samotnú herečku i jej blízkych," hovorieval režisér Otakar Vávra.
Jej skutočné meno bolo Ludmila Babková. Zmenila si ho pri nakrúcaní prvého filmu - v roku 1931, aby neporušila predpisy konzervatória a mohla ďalej študovať. Film Pavla Čamrdu Kariéra mal taký veľký úspech, že Ludmila - Lída sa už do školy nevrátila.
Neprešiel ani rok od debutu, a už mala za sebou osem filmov. Začala hrať aj v Nemecku, stala sa jednou z najobsadzovanejších herečiek. Čoskoro dostala ponuku z Hollywoodu. Prišli za ňou zo spoločnosti Metro Goldwyn Mayer.
"Ja som však bola mladá, mala som záväzky k nemeckým ateliérom UFA a nevedela som, čo sa stane, že bude vojna. Nikto mi nepovedal: Vezmi si to najnutnejšie a rýchlo odíď! Sedem rokov by som mohla filmovať v štátoch, a nič by sa nebolo stalo. Bola to najväčšia chyba v mojom živote."
V ateliéroch sa s ňou zoznámil Adolf Hitler a vďaka nemu sa medzi jej nápadníkov zaradil minister propagandy Goebbels. Názory pamätníkov sa rozchádzajú, čo v skutočnosti Baarová voči Goebbelsovi cítila. Niektorí tvrdia, že sa len zaľúbila do jeho lásky, iní, že jeho city naozaj opätovala. Známe je, že mu každý týždeň kupovala novú kravatu.
Po dvoch rokoch vzťahu, v roku 1938, sa chcel Goebbels kvôli Baarovej rozviesť a žiadal Hitlera, aby ho zbavil funkcie ministra a poslal s Baarovou na veľvyslanectvo do Japonska. Hitlera to rozzúrilo, Goebbelsovi prikázal nemanželský vzťah ukončiť a Baarovej zakázal nakrúcať.
Herečka v roku 1941 zvolila odchod z protektorátu. Istý čas pracovala v Taliansku, o niekoľko rokov sa vrátila do Prahy. Pred koncom vojny tušila, že s ňou bude zle a pokúsila sa ujsť do Nemecka. U priateľov v Bavorsku ju však našli americké okupačné orgány a tie ju vrátili späť do Československa. Baarová skončila vo väzení. V tom istom čase väznili aj jej kolegyňu Adinu Mandlovú - tiež za to, že sa stýkala s nacistickými prominentmi. Obe to s odstupom času vnímali pozitívne: "Keby sme neboli vo väzení, asi by nás zúriaci dav ušliapal," povedala Baarová.
Kým však prebiehali vyšetrovania, dostala mŕtvicu Baarovej mama, sestra Zorka (herecky vraj talentovanejšia ako Lída) dostala zákaz hrať v divadle i filmovať a vzápätí spáchala samovraždu.
Karel Babka potom zúfalo intervenoval za svoju dcéru Lídu u ministra spravodlivosti. Tesne pred Vianocami 1946 Baarovú z väzenia prepustili. Nedokázalo sa totiž, že by sa dopustila udavačstva, ani že podporovala nacizmus svojou spoluprácou s gestapom. Jej styky s Goebbelsom a Hitlerom vraj nespadali do obdobia zvýšeného ohrozenia republiky.
Baarová v Československu viac nepobudla. Najprv sa pokúsila odísť do Argentíny, ochorela však a zostala v Rakúsku. Niekoľko filmov stihla nakrútiť aj v Taliansku, napríklad aj Darmošľapov s Federicom Fellinim.
Po roku 1956 hrala už len v divadle, striedavo v Nemecku a Rakúsku. V roku 1969 sa vydala za doktora Kurta Lundwala a v jeho salzburskom byte žila v ústraní až do smrti. Jej jedinými návštevníkmi vraj boli ľudia z donáškovej služby. Fajčila štyri škatuľky cigariet denne a v jej byte bol strašný neporiadok - vytvorený najmä z prázdnych fliaš. Ku koncu sa z nej stala alkoholička.
Keď v roku 2001 zomrela a do Česka priviezli jej popol, česká verejnosť nebola jednotná, akú úctu jej prejaviť. Minister kultúry Pavel Dostál poslal na poslednú rozlúčku svoju tajomníčku s krátkym prejavom, sám dal prednosť pamätníku v Lidiciach. "Ak minister podporuje pamätník obetiam nacizmu, nevedel by zároveň vzdávať hold osobe, ktorá s nimi kolaborovala," odznelo v prejave.
Len pár stálych obdivovateľov a blízkych priateľov hovorilo, že Lída Baarová nerobila vedome nič zlé, že ju nemožno súdiť a že ju treba pochopiť. Lebo vraj len doplatila na svoju mladosť, neskúsenosť a naivnosť.
