Dogville * Dánsko, Francúzsko, Švédsko, Veľká Británia, Nemecko, Holandsko * 2003 * 136 min * Réžia: Lars von Trier * Scenár: Lars von Trier * Kamera: Anthony Dod Mantle * Hrajú: Nicole Kidman, Stellan Skarsgard, Paul Bettany, Harriet Andersson, Lauren Bacall, Jean-Marc Barr * Premiéra v SR: dnes
Dánsky režisér Lars von Trier kedysi povedal, že film má byť ako kameň v topánke. Musí tlačiť pri každom pokuse urobiť krok ďalej. Divák má byť viac ako len konzumentom presných dejových schém a žánrových formuliek, zaumienil si. Triera fascinovalo a fascinuje hľadanie čistoty filmu, odbúranie zaužívaného klišé hollywoodskej naratívnej štruktúry.
V roku 1995 sa podpísal pod silne provokatívny manifest Dogma 95. V ňom je definovaných niekoľko pravidiel, ktoré by mali zaručiť absolútnu slobodu umeleckej výpovede, reflektujúcu skutočnosť bez štylizačných prvkov. Aj keď sa Trier vo svojich dielach nakoniec značne od manifestu odkláňa, je stále rovnakým experimentátorom a buričom voči filmovým konvenciám.
Ospalý život niekdajšieho baníckeho mestečka v Skalnatých horách Dogville, ktorého obyvatelia čelia útrapám hospodárskej krízy 30. rokov minulého storočia, rozvíri dramatický príchod mladej cudzinky. Krásnu Grace (Nicole Kidman) prenasledujú gangstri a Tom Edison (Paul Bettany), ktorý sa s ňou stretne prvý, jej ponúkne úkryt a pomoc. Pretože Tom je miestnou morálnou autoritou, odhlasujú jeho spoluobčania, že Grace môže nejaký čas zostať v meste a dievča im za to ponúkne svoje služby.
Hoci jej ponuku spočiatku z ostychu málokto využíva, neskôr, keď sa ukáže, že Grace hľadá polícia, miestni občania sa osmelia a začnú od dievčiny vyžadovať stále viac práce ako odmenu za riziko, ktoré podstupujú. Mladá žena tak spoznáva, aká relatívna je slušnosť a poctivosť týchto bohabojných ľudí. Nikto z nich však netuší, aké tajomstvo sa za jej útekom pred gangstrami skrýva.
Stosedemdesiatsedemminútová dráma, kompletne nakrútená niekoľkými digitálnymi kamerami (podobný princíp práce si Trier už vyskúšal v Tanečnici v tme) sa v našich kinách objaví vo svojej o takmer štvrtinu skrátenej verzii. Ťažko povedať, či je zostrihaná verzia len ústupkom voči divákovi, ktorého by mohla skoro trojhodinová minutáž odstrašiť, ale ide o pomoc celkovému filmovému tempu, gradácii deja a atraktivizácii artového diela. Dogville tvorí deväť kapitol, doplnených mimoobrazovým hlasom hlavného rozprávača.
Lars von Trier sa podľa vlastných slov pri písaní scenára inšpiroval piesňou Pirátka Jenny z Brechtovej Žobráckej opery. Štylizácia typická pre divadlo Bertolta Brechta je tak jedným zo stavebných kameňov snímky.
Hrdinovia príbehu sa pohybujú v rozsiahlom ateliéri - v akomsi fiktívnom priestore, kde budovy od civilizácie izolovaného mestečka vyjadrujú biele nákresy a ohraničenia na zemi. Vzniká dojem divadelnej scény, postavy pantomimicky otvárajú fiktívne dvere, dotýkajú sa neexistujúcich stien a opatrne obchádzajú búdu s detsky nakresleným psom, ktorý občas zavrčí.
Trierov novátorský prístup s vykreovaním netradičného filmového predkamerového priestoru sa oplatil a Dogville obsahujúci množstvo metafor, alegórií vykorisťovania prisťahovalcov a etnických menšín, zobrazujúcich diskrimináciu, xenofóbiu, mravné a náboženské pokrytectvo, si vyslúžil označenie pozoruhodný a inšpiratívny film.
Autor: PETER KONEČNÝ(Autor je redaktor www.kinema.sk)
