Jiří Pešta. FOTO PRE SME - DIMAX
Frank Zappa ich pozval do Ameriky a nebyť jeho smrti, zahrali by si aj s ním. V Amerike sa napokon predstavili - reprezentovali českú hudbu spolu s Hradišťanom na washingtonskom Festival of American Folklife. Predstavili sa v parížskej La Cigale na koncerte Rockové deti Václava Havla či na koncerte SOS proti rasizmu hrali popri Paulovi Simonovi, Pražskom výbere, Dáši Andrtovej-Voňkovej. Po May festivale v Glasgowe a sérii koncertov v Londýne ich britská kritika nazvala "českou odpoveďou na Gypsy Kings". Rómska skupina Točkolotoč z moravských Svitáv sa slovenským divákom predstavila na tomto ročníku Country Lodenice v Piešťanoch. Zhovárali sme sa s kapelníkom skupiny JIŘÍM PEŠTOM.
Diváci vás stretávajú na pódiách už dvadsať rokov. Napriek tomu, že ste azda najznámejšia rómska kapela v Čechách a máte za sebou mnoho úspechov, o vašich začiatkoch sa veľa nevie.
"Vznikli sme ako rodinná kapela. Na Vianoce v roku 1983 sme si - moji bratia, bratanci, dedo a strýko povedali, že by sme mohli robiť síce folklórnu hudbu, ale v rómčine a v modernom štýle. Viac-menej z recesie sme sa prihlásili na oblastné kolo Porty a získali sme cenu divákov. V roku 1986 sme získali v Plzni autorskú Portu. V osemdesiatom deviatom sme vydali v Pantone prvú platňu Čhave Svitavendar (Svitavskí chlapci). Potom sa to vážne rozbehlo."
V poslednom čase ste zmenili repertoár a okrem rómskej piesne ste načreli aj do iných žánrov. Prečo?
"Zo začiatku sme hrali výhradne ľudovú hudbu. Hľadali sme motívy u starších ľudí - v rómskych ľudových, často zabudnutých piesňach. Po rokoch sme mali pocit, že sme vyčerpali všetky možnosti, ktoré nám rómsky folklór ponúkal, a začali by sme sa opakovať."
Takže pribudla vlastná tvorba?
"Áno, teraz píšeme väčšinou vlastné autorské piesne, ale vraciame sa i k ľudovej hudbe, ktorú prerábame a upravujeme do nášho štýlu. Keď sme za hranicami, často nikto nechápe, čo hráme. Niekedy to nevieme ani sami. Jednoducho hráme tak, ako to cítime. Hľadáme novú cestu. Teraz pripravujeme ďalšie cédečko, uvidíme, ako sa nám podarí. O tom však rozhodne poslucháč."
Mali ste nejaké vzory?
"Ale máme. Len sa nimi nechceme dať príliš ovplyvňovať. Skôr by sme si chceli zachovať vlastnú tvár."
Oproti začiatkom, keď ste hrali v čisto rómskej zostave, sa zloženie kapely očividne zmenilo. Bolo to nutné?
"Dnes okrem mňa a bratov s nami hrajú aj traja Nerómovia. Naučili sa po rómsky. Najmä nášho speváka našinci chvália za výslovnosť. Rozdiel vraj vôbec nepoznať. Akurát, že nevyzerá ako Róm, ale spieva dobre."
Ako chápu vašu hudbu Rómovia?
"Musím povedať, že niektorí našej muzike nerozumejú, pretože sú zvyknutí len na ľudovú hudbu a inú nepoznajú. Ale tí mladší jej už prichádzajú na chuť, počujú v nej iné prvky, ktoré sa tam snažíme primiešať. Nebojíme sa ani bigbítu, reagge, džezu či flamenca. Rómovia pochytili pri svojom kočovaní od všetkých národov niečo. Nevidím problém v tom, že to v našej hudbe používame."
Na Slovensku, ale aj v Čechách sa často stretávame s prejavmi rasizmu a xenofóbie. Ako tento problém vnímate z pódia vy?
"Na koncertoch takéto prejavy zaznamenávame zriedkavo. Diváci vedia, akí sme a čo hráme. Sem-tam sa na festivale z hľadiska nejaký výkrik ozve, ale nakoniec ten človek strápni sám seba a väčšina ľudí to aj tak chápe. Rasizmus a xenofóbia sú pod úroveň ľudskej rasy."
