Šesť slovenských hercov bude súdnou cestou žiadať finančné odškodnenie za "potupenie a pošliapanie svojej dôstojnosti" a ujmu, ktorá im vznikla zverejnením fotografie "celkom bez" v denníku Nový čas. Podľa riaditeľky divadelnej scény, na ktorej záber vznikol, je totiž na kauze podstatný fakt, že samotní diváci predstavenia nemali možnosť vidieť to, čo ukázali noviny svojim čitateľom, keďže majster fotograf pracoval s bleskom.
Všetko má svoje hranice. Aj metódy pútania čitateľskej pozornosti a zvyšovania nákladu. Výkon kolegov z bulváru si preto zaslúži len opovrhnutie - profesionálne i morálne. Iná vec je súdne pokračovanie, presnejšie - jeho pravdepodobný výsledok. V tejto konkrétnej kauze asi málokto bude spochybňovať pocity hercov, že ich nárok na (aj) hmotné zadosťučinenie má etické jadro. Pochybnosti asi nemá ani sám Nový čas - nielen preto, že už poprosil o prepáčenie, ale najmä preto, že nedávno prehral súd s Mečiarom, ktorý žaloval fotografiu, na ktorej opekal špekáčky so svojou 18-ročnou asistentkou. Pričom nebol nahý, dokonca ani asistentka nie. Predsedovi HZDS dal však súd za pravdu a 4 milióny k tomu, lebo sa stotožnil s jeho názorom, že "záber evokoval domnienku, že ide o vzťah sexuálny". Smiešne, ale...
Už tri mesiace je na svete precedentný výrok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v kauze monackej princeznej Caroline vyriekol, že "zverejňovanie neautorizovaných fotografií zo súkromia je neprípustné". Išlo pritom o obyčajné zábery z jazdy na koni či nakupovania v obchodnom dome. Žiadny milenec, žiadna nahota. Širšia otázka teda znie, či sa nám nebezpečne nezužujú hranice informovania o tzv. celebritách a osobnostiach verejne činných, keď predmetom žaloby nie je napísaná lož, ale obrazovo zvečnená skutočnosť. Kauza z Novej scény je iste veľmi špecifická. Zapadá však do aranžmán sudcov, podľa ktorého médiá nebudú prominentov a politikov zobrazovať podľa vlastného uváženia, ale ich želania.
