FOTO - ARCHÍV P. B. |
ným a svetským. Svojou tvorbou sa však zaradil medzi najlepších pesničkárov 20. storočia po boku Boba Dylana, Paula Simona alebo Neila Younga.
Kanadský básnik, pesničkár a zenový mních oslávil včera 70. narodeniny. Túžba, láska, zrada, strata, krutosť, vojna, zúfalstvo, Boh a modlitba. To sú Cohenove témy. Nesmelý romantik, vyškolený na countrybáloch, poľských a ruských pesničkách a pesničkách v jidiš, v nich ide až do najväčších hĺbok vlastného ja. S humorom, drsnosťou, priamočiarosťou a nehou vyspievava svoje zložité vnútro. Už takmer polstoročie mizne tento drobný tmavovlasý muž s výrazným nosom z dohľadu a zasa sa objavuje v triumfálnych návratoch.
Jeho albumy zo 60. rokov 20. storočia sú rovnako slávne ako tie z osemdesiatych, keď sa z praktizujúceho žida stal nadšený študent zenu. Najskôr sa však preslávil ako básnik a románopisec. Narodil sa v hlboko konzervatívnej židovskej rodine v Montreale. Jeho dedko pricestoval do mesta z rabínskej univerzity v Litve.
Založil countryovú kapelu, hrali po zábavách a potom napísal báseň o istej tanečnici, ktorej sa nemohol dotknúť inak než myšlienkou, lebo bola ženou jeho priateľa. Volala sa Suzanne. Urobil z nej pieseň a tou otvoril svoj prvý album, Songs of Leonard Cohen (1968).
Časom vytvoril celkom deväť vysoko kvalitných zbierok poézie. Hrať na gitaru sa naučil od potulného pesničkára: "V parku za matkiným domom hral na gitare mladý muž. Poprosil som ho o pár lekcií. Súhlasil a dal mi tri alebo štyri hodiny. Na tomto základe som napísal väčšinu pesničiek."
Zaumienil si, že bude kanadským Dylanom. Na recitáloch sa začal sám sprevádzať na gitaru. V Grécku sa zoznámil s blonďatou Nórkou Marianne. Žili spolu s prestávkami sedem rokov a o ich rozchode rozpráva ďalší slávny hit So Long, Marianne.
Neskôr napísal dva romány, experimentoval s hašišom a v slávnom newyorskom hoteli Chelsea prežil románik s Janis Joplinovou. Joan Collinsovej do telefónu zanôtil Suzanne, tá ju naspievala na svojej platni a mala úspech.
"Napol vlk a napol anjel" bol predstavený Bobovi Dylanovi, Andymu Warholovi a hlavne krásnej Nico, do ktorej sa strašne zamiloval a napísal o nej pieseň Johanka z Arku. Nakoniec sa oženil, volala sa Suzanne a zasa sa rozviedli. Má syna Adama a dcéru Lorcu.
Odpovede na mnohé otázky našiel až v štúdiu zenu. Na prelome ôsmej a deviatej dekády sa vrátil so silnými nahrávkami I'm Your Man a The Future, ale nakoniec predsa odišiel do zen-budhistického kláštora vysoko v horách južnej Kalifornie. Vstával o tretej ráno, aby si v tichosti vypil čaj, meditoval, študoval, odpratával sneh, umýval dlážky, varil a pomáhal svojmu starému japonskému majstrovi.
Keď si znovu obliekol kedysi pôžitkársky, sexom posadnutý básnik svoje obľúbené čierne obleky od Armaniho, vrátil sa postupne do normálneho života a hlavne začal spievať a skladať. V roku 2001 mu vyšiel album Ten New Songs a onedlho sa objaví jeho kolekcia nových piesní s názvom Dear Heather. (čtk, peb)
