Za niekoľko sekúnd ukradli z Louvru miliónové diamanty
Na svete je ďalšia unikátna lúpež: za niekoľko sekúnd ukradli zlodeji z parížskeho Louvru dva diamanty v hodnote 11 miliónov eur (440 miliónov korún). A nestálo ich to veľa síl. Nebola tam videokamera ani personál, ktorý obyčajne najnavštevovanejšie ...
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Na svete je ďalšia unikátna lúpež: za niekoľko sekúnd ukradli zlodeji z parížskeho Louvru dva diamanty v hodnote 11 miliónov eur (440 miliónov korún). A nestálo ich to veľa síl. Nebola tam videokamera ani personál, ktorý obyčajne najnavštevovanejšie stánky klenotníkov starostlivo stráži. Ak sa hodnota diamantov potvrdí, bude to najväčšia krádež svojho druhu vo Francúzsku za posledných jedenásť rokov. A ďalší smutný príspevok do diskusie o bezpečnostných opatreniach v múzeách.
Neznámi zlodeji využili moment, keď na parížskom bienále starožitníkov nikto vitrínu nestrážil. Rozbili ju a odniesli vzácne kamene s hmotnosťou 47 a 30 karátov. Policajný hovorca pre médiá potvrdil, že miesto činu nebolo zaistené ani poplašným zariadením, ani videokamerou. "To je dosť nezvyčajné a neopatrné," povedal pre AFP.
Diamanty patrili svetoznámej klenotníckej firme Chopard, ktorá v Louvri vystavuje aj šperky Napoleonovej manželky či indických maharadžov v miliónových hodnotách. Hovorkyňa firmy Caroline Gruosiová však poprela informácie o slabej ochrane. Miesto podľa nej strážili štyria spolupracovníci. Spochybnila aj hmotnosť a cenu ukradnutých kameňov, správne čísla však neposkytla.
Bienále starožitníkov trvá v Louvri od 15. septembra a deň po krádeži sa malo oficiálne skončiť. Viac ako 100 starožitníkov a klenotníkov tam na predaj ponúkalo vzácne obrazy i prepychový starožitný nábytok. Klenotníctvo Cartier napríklad vystavilo legendárny diamant Hviezda juhu, ktorý váži 128,48 karátu.
Podobne ako augustová krádež dvoch vzácnych obrazov z Munchovho múzea v Oslo aj táto vyvolala búrlivú diskusiu o slabých bezpečnostných opatreniach v múzeách. Ako nedávno napísala agentúra AFP, postoj múzeí sa značne líši. Na severe Európy považujú za najdôležitejšiu dostupnosť umeleckých diel. Nechcú, aby si ich návštevníci prezerali exponáty cez bezpečnostné vitríny a v prítomnosti ozbrojených strážcov. Juhoeurópske múzeá zase venujú veľkú pozornosť bezpečnostným opatreniam, hoci sa to usilujú robiť diskrétne. Mnohí sa však zhodujú, že účinná metóda neexistuje. "Ak by sme chceli zaviesť super bezpečnostné opatrenia, tak by sme mohli vystavovať už len kópie exponátov," povedal pre nemeckú televíziu WDR riaditeľ múzea Rainer Budde.