David di Fiore (vľavo) a Branislav Kostka - dvaja z hlavných protagonistov záverečného koncertu festivalu. FOTO - ARCHÍV FESTIVALU
Celkovo sedem koncertov s účasťou niekoľkých renomovaných interpretov zo zahraničia pripravili tento rok organizátori milovníkom klasickej hudby. V porovnaní s ostatnými podobnými festivalmi Trnavské organové dni uvádzajú organovú tvorbu aj v kontexte s inými nástrojmi. Tak je to bude aj počas dnešného večera, ktorý je venovaný francúzskej hudbe z 19. a 20. storočia.
Ťažiskom večera bude uvedenie Slávnostnej omše pre zbor a dva organy od Louisa Vierna (1870-1937), skladateľa, ktorý bol dlhoročným organistom chrámu Notre Dame v Paríži. "Pri uvedení diela vznikne zaujímavý stereo efekt. Zbor bude spievať pred publikom, sprevádzaný digitálnym prenosným organom a jeho pendantom bude veľký sólový organ z chóru kostola," prezrádza Stanislav Šurin, ktorý je dušou festivalu.
Mladý organizátor, ktorý je sám výborný interpret, sa na záverečnom koncerte predstaví ako skladateľ. Zaznejú totiž aj dve jeho skladby Salve regina a Ave Maria pre organ sólo. Bodku za večerom dá ďalšia skladba Louisa Vierna Marche Triomphale, v podaní festivalového Brass ensemble a Davida di Fioreho. Posledný koncert festivalu bude zároveň otváracím koncertom Trnavskej hudobnej jesene.
Veľký organ v Dóme sv. Mikuláša čaká druhá fáza rekonštrukcie. Takmer storočný nástroj, na ktorom hrával aj hudobný skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský a dnes je kultúrnou pamiatkou, si po jej ukončení budú môcť naplno vychutnať interpreti na jubilejnom 10. ročníku festivalu.
(her)
Renomovaného amerického organistu Davida di Fioreho sme spolu s dirigentom Branislavom Kostkom požiadali o krátky rozhovor.
Louis Vierne sa raz vyslovil, že chce vyvolať v poslucháčovi emócie. Je to aj váš cieľ?
DAVID di FIORE: "Prvoradý. Je absolútne dôležité podnietiť ich u poslucháčov."
BRANISLAV KOSTKA: "Ani jedna nota by nemala odznieť bez emócií."
Ako vnímate vážnu hudbu v súčasnej spoločnosti?
DdF: "Vážna hudba tvorí korene našej kultúry, dejovú líniu, ktorú nemožno prerušiť. Našou úlohou je ponúknuť poslucháčom atraktívny repertoár."
BK: "U nás chýba všeobecná podpora klasickej hudby. Pritom práve cez klasiku môžeme komunikovať s dobou, ktorá tu už nie je, môžeme lepšie chápať, čo sa dialo pred nami."
DdF: "Tvorba Louisa Vierneho je veľmi pútavá aj pre svoje pozadie. Dlhé roky bol organistom v Chráme Notre Dame v Paríži. Počas posledného recitálu v roku 1937 skolaboval priamo za klaviatúrou a chrámom sa chvíľu niesol súzvuk náhodných tónov. Jeho smrť bola veľmi symbolická, keďže organu zasvätil celý život."
Silný príbeh. Napriek tomu, nie je pre vás trochu desivý?
DdF: "Nie. Často na to myslím hovoriac si: Ako lepšie by som mohol privítať smrť?" (fp)
