Bratislava 9. októbra (TASR) - Posledná rozlúčka s fotografom Martinom Martinčekom bola dnes na bratislavskom cintoríne Kozia brána, kde v rodinnej hrobke uložili urnu s jeho spopolnenými telesnými ostatkami.
"Považujem za česť, že takmer štvrťstoročie som mohol spolupracovať s týmto veľkým umelcom a charakterným človekom, ktorého nezmohla ani ľudská zloba," prihovoril sa v úzkom kruhu rodinných príslušníkov a priateľov publicista Marián Pauer tesne po odznení veršov Milana Rúfusa Zasľúbená zem Martina Martinčeka.
Zosnulý patrí medzi najvýznamnejších slovenských fotografov 20. storočia, ktorého uznáva aj zahraničie. Jeho dielo oceňuje odborná kritika i laická verejnosť. Zanechal unikátny a ucelený výtvarný slovník liptovskej krajiny od detailných záberov prírodnín a živlov cez vrchárske zákutia, pôvodnú architektúru, zátišia v interiéroch dreveníc až po obrazové príbehy starých ľudí.
Martinček sa narodil v Liptovskom Petre (1913). Po maturite na reálnom gymnáziu v Prešove absolvoval právnické štúdiá na Univerzite Komenského v Bratislave. Od júna 1945 pracoval ako prezidiálny šéf Úradu predsedníctva Slovenskej národnej rady. Vo februári 1948 ho uväznili a o tri roky musel odísť z Bratislavy. Vrátil sa na rodný Liptov, kde manuálne pracoval v tehelni, na poli i v hydinárskej farme. V roku 1961 sa ako umelec v slobodnom povolaní začal intenzívne venovať fotografovaniu. Vydal desiatky kníh, vystavoval v rôznych krajinách, získal množstvo ocenení. Za knihu Nezbadaný svet mu v roku 1965 udelili striebornú medailu na Bienále výtvarného umenia v brazílskom Sao Paulo i na Medzinárodnej výstave umeleckých kníh v Lipsku. Medzinárodná federácia umeleckej fotografie FIAP vo švajčiarskom Berne mu dala čestný titul Excellencia FIAP (1970). V rovnakom roku ho vláda ČSSR poctila titulom zaslúžilý umelec, v roku 1998 získal Cenu Martina Benku ako prvý fotograf.
