Oddaná Souzy masíruje svojho vlka po každom tréningu. FOTO - ASFK |
Trio z Belleville (Les Triplettes de Belleville) m Francúzsko-Kanada-Belgicko 2002 m 81 minút m Námet, scenár, réžia, návrhy postáv: Sylvain Chomet m Hudba: Benoit Charest, Mathieu Chedid, Paul Lavergne m Výprava: Jevgenij Tomov m Výtvarníci: Xavier Dujardin, Eric Warin m Premiéra v SR: 14. októbra
Pán Čapek napísal rozprávku o Psíčkovi a Mačičke, aby ukázal, že ak dáme dohromady všetko, čo ľúbime, výsledok vôbec nemusí byť chutný či stráviteľný. Ale môže, ak viete, ako na to - dodáva francúzsky komiksový kresliar a teraz už aj svetoznámy animátor Sylvain Chomet (1963).
Do svojho celovečerného debutu Trio z Belleville vložil naozaj všetko, čo má rád. Cyklistiku, psiu vernosť, parné mašinky, obetavosť starých mám, džezovú hudbu, belle epoque, swing, päťdesiate roky minulého storočia, poetický humor Jacqua Tatiho, Einsteinove rovnice, myšiaka Mickeyho, nemé grotesky, Pepka námorníka, surrealizmus, prvé kreslené filmy aj japonské manga a anime.
A predovšetkým: bravúrne spojil humor so smútkom. Jeho film nie je veselý, ale smutný. Nie však zatrpknutý. Má jemný nádych optimizmu. Je vtipný. Zábavný. Satirou je len akoby mimochodom, pri zobrazovaní detailov nepodstatných pre príbeh. (V Chometovej Amerike sú obézni všetci, ešte aj Socha slobody!)
Príbeh? Tiež vlastne nepodstatný. Možno ho zhrnúť do jedinej vety: starostlivá babička Souza vychová zo zádumčivého vnúčika cyklistického šampióna, ale unesú ho tajomní vínni mafiáni a ona spolu s verným starým psom Brunom prekoná i oceán, aby ho zachránila. Nečakanú pomoc nájde u trojice vyslúžilých music hallových umelkýň, ktoré dali filmu názov. V skutočnosti ho však pravdepodobne pomenoval legendárny džezový gitarista Django Reinhardt, ktorý je autorom skladby s názvom Belleville. Mimochodom, Reinhardt sa tu aj objaví podobne ako kreslená Josephine Bakerová, Fred Astaire, pán Hulot a mnohí ďalší.
Chomet ani čo by sa vrátil o sto rokov späť, do čias mága animovaného filmu Winsora McCaya (1871 - 1934), tvorcu dinosaura Gertieho, ale aj Malého Nema. Je umelec nie v zmysle "umelosti", ale v zmysle "umět". Vie byť vážny, ale rozosmievať (ako Tati), vie spájať absurdné s reálnym (ako Dalí), vie v pravý čas prekvapiť (ako Hitchcock) - a pri tom všetkom vie zostať sám sebou, originálny, svojský.
Uznáva staré hodnoty, má rád džez a nemý film, ale nie je staromilský. Svojich hrdinov charakterizuje úspornou skratkou, ktorá má bližšie ku klasickej novinárskej karikatúre prvej polovice minulého storočia ako ku komiksu. Typicky komiksové sú pozadia, na ktorých sa príbeh odohráva. A do toho účelne a nevtieravo vkladá modernú počítačovú 3D animáciu.
Snímka napokon nedostala Oscara ani britskú či francúzsku cenu filmových akademikov, len Césara za hudbu. Je to príliš osobitý, zvláštny film. Pridobrý na to, aby ho hodnotitelia mohli brať do úvahy. Pretože na čosi podobné, jednoducho, nemajú meter. Trio z Belleville totiž nie je zábava, ale príkladná ukážka zrelého filmového umenia. Umenia, ktoré zabáva a dokáže v divákovi doznievať po celé dni, ba týždne.
