Libor Vaculík. FOTO - ZUZANA ZEMANOVÁ
ou Straussovej operety Noc v Benátkach. Ide o dôvtipný spletitý príbeh vo víre zapamätateľnej hudby. Jej režisérom je slávny choreograf LIBOR VACULÍK. Noc v Benátkach patrí medzi najuvádzanejšie Straussove diela a tak jeho zaradenie do repertoáru je istým spôsobom aj pokusom o záchranu operetného žánru.
Slovenské divadelné scény vám už dlhší čas poskytujú svoje javiská. Operetu ste však neodskúšali. Prečo ste sa pre ňu rozhodli?
„V minuloročnej sezóne som tu mal dva hriechy. Robil som s Baletom Slovenského národného divadla Jarreho Zvonára z Notre Dame a pripravil som choreografiu k Tančiarni Martina Hubu a Martina Porubjaka. Ten tretí mi ponúkli s operným zborom SND. Je to síce opereta, ale ja sa nijako nebránim robiť aj v iných oblastiach ako v tých, ktoré som študoval - myslím tým tanečnú choreografiu. Takže ponuku som rád prijal. Pochopil som to ako hodenú rukavicu a snažil som sa aj s týmto žánrom nejakým spôsobom vyrovnať. Dúfam, že to výsledok potvrdí.“
Nešlo o jednoduché a bezproblémové skúšobné obdobie najmä z hľadiska snahy zlúčiť viacero umeleckých zložiek. Zrejme to bolo určitým objavovaním tak pre vás, ako aj pre samotných účinkujúcich. Postavy stvárňujú operní i muzikáloví speváci, ale aj herci činohry, atmosféru dotvára balet. Je to tak?
„Predstavenie som začal pripravovať v apríli. Najskôr bolo prvé oťukávanie sa s libretom a počúvanie hudby, neskôr sedenia s výtvarníkom kostýmov Romanom Šolcom a s výtvarníkom scény Janom Dušekom.“
Ako dlho ste inscenáciu pripravovali?
„Samotná príprava nebola dlhšia v porovnaní s baletným predstavením. To trvá asi tri mesiace. Na Noc v Benátkach som mal sedem týždňov, čo je podľa mňa dosť málo. Dať ho dokopy, a to najmä organizačne, bolo náročné, pretože umelcov zmárala chrípka. Počas skúšok som ráno o pol deviatej začínal a večer o deviatej, s hodinovou prestávkou som odchádzal.“
Koho ste do operety obsadili?
„Všetky roly sú obsadené dvojmo. Na jednej strane sú to ľudia, ktorí nemajú žiadne skúsenosti s operetou, a potom takí, čo skúsenosti už nadobudli. Medzi nich patrí napríklad aj Ivan Ožvát alebo Janka Valášková, ktorá má skúsenosti aj s predchádzajúcim operetným predstavením Netopier. Predstavenie hudobne naštudoval Zdeňek Macháček. Príjemne ma prekvapil najmä operný zbor a moji asistenti Anna Kľuková a Gustáv Herényi, veľmi mi pomohol aj celý realizačný tím.“
A čo činoherní herci?
„Je tu Juraj Ďurdiak, ktorý zvláda tri roly, a Michal Dočolomanský v úlohe senátora.“
Nespôsobilo toto zlúčenie rozdielnych umeleckých zložiek komplikácie samotným umelcom?
„Ja som tak ako oni po skúsenostiach, ktoré som pri operete získal, zistil, že ide o náročný kumšt. Predstavenie treba urobiť tak, aby nešlo len o prvoplánovú ľudovú zábavu. Samozrejme, nesmie chýbať ani komercia, ktorú v tomto prípade predstavuje už samotný titul. Či už išlo o nováčikov, alebo skúsených protagonistov, všetci k práci pristupovali zodpovedne. Usiloval som sa, aby každý sám do svojej postavy a tým aj do hry vložil niečo vlastné. Snažím sa len, aby dodržiavali základné aranžmány. Rozdiel bol iba v tom, že tí skúsenejší sa rýchlejšie zorientovali.“
Nemáte občas pocit, že už to všetko ďalej neutiahnete, že ste unavený?
„Tá únava je. Veľká. Ako vždy, človek si neraz povedal, že to nechá, no po piatich minútach sa išlo ďalej. Som pod predstavením podpísaný a chcem všetkým ponúknuť najvyššiu kvalitu.“
p>Autor: Jana Jurkovičová(Autorka je spolupracovníčka SME)
