ROZHOVOR

Richard Muller: Žijem! Z nápadov.

Po slovenskej premiére filmu Kytice sa režisér František Brabec zabával síce výborne, k šťastiu mu však v istom momente zachýbala hudba Richarda Mullera. S manželkou pod pazuchou krúžil po hoteli Forum, pospevoval si Asi tu nie si a nechápal, ako môžu byť

Slováci takí ignoranti, že nenosia nový Mullerov album vo vrecku. Oni ho v Prahe počúvajú denno-denne. To len Slováci si svojho svetového speváka nevážia. Režisér bol ochotný zaplatiť  taxík, len aby mu niekto cédečko aj s aparatúrou doniesol.
Richard Muller má opäť nový album.
 
Ako sa album predáva?
Ešte nikdy som nezažil situáciu, keď mi priamo pri krste cédečka odovzdali Zlatú platňu za predaj. Českú i slovenskú.
Urobili by ste ho aj s tým rizikom, že sa nebude predávať a páčiť? Je tvorba u vás nakopenie pocitov alebo ju beriete aj z pohľadu obchodníka?
Nikdy v živote to neberiem z pohľadu obchodníka. Ja totiž nie som ochotný sám sebe klamať. V živote by som nevydal niečo len kvôli tomu, že je šanca to predať. Táto brandža je dobrodružná, človek si nikdy nemôže byť istý, že niečo, čo je dokonale predpripravené na nejaký potencionálny úspech, aj úspešné bude.

Nekalkulujete ani s hitmi?
Nikdy v živote. Všetko sú pesničky, ktoré chcem, aby na platni boli.
Ešte vo februári, keď ste začínali prácu na 01 ste povedali, že album má ambíciu stať sa "prvou hit-platňou nového tisícročia na Slovensku." Stalo sa?
To som v živote nepovedal, ale tiež som to niekde čítal.

A nestotožnili ste sa s tým?
Absolútne nie. Ja takéto vyhlásenia neakceptujem.
Je absolútne jasné, že absolútne rád používate absolútne pojmy. Nekonečne, abolútne, vždy, maximálne - všetko vnímate takto extrémne?

Neuznávate, že veci by mohli byť niekedy aj v strede?
Nikdy som si to neuvedomil. Zamyslím sa nad tým.
K tomu, že avizovaná spolupráca so Šebanom na albume neprebehla, ste povedali, že uznávate ľudí ako slobodných a preto ich rozhodnutia nesúdite.

Ako chápete slobodu?
Ako - ži a nechaj žiť.

Má sloboda podľa vás pravidlá, alebo je prepuknutím originality?
Snažím sa žiť slobodne najviac, ako sa dá, s tým, že som šťastný, pokiaľ tá moja sloboda neubližuje druhým.

Dnes žijete v Čechách. Ako vnímate české kolegiálne a konkurenčné prostredie?
V Čechách žijem presne toľko ako na Slovensku. Pôsobím tam od 86 roku, takže si žiadne rozdiely neuvedomujem. Najmä v poslednom čase mám to obrovské šťastie, že sa s kolegami nestretávam veľmi často. Niežeby som nechcel, ale - našťastie - už nemusím absolvovať rôzne estrádne programy televíznych spoločností. Ani si nepamätám, kedy som naposledy niekoho stretol.

Nemusíte - to znamená, že účinkovanie bolo pre vás vždy len príťaž?
V podstate vždy.

Intenzitu návratov na Slovensko ste nezmenili. Priateľstvá a kontakty tiež?
Nič sa nezmenilo. Nepociťujem žiaden rozdiel medzi fungovaním dnes a v minulosti. Asi sa len opticky zdá, že moje pôsobenie v Čechách je dnes expanzívnejšie. Ja si to nemyslím.

Zdá sa, akoby sa vám tam dostávalo viac obdivu. Slováci vám majú radi, Česi vás žerú...
Presne tak isto ma žerú aj niektorí Slováci.

Názvy vašich albumov, dátumy ich krstu, dĺžka trvania vždy využívajú mágiu čísel. Hovoríte, že interpretácie sú rôzne a ponechávate v tom poslucháčovi slobodu. Máte vzťah k okultným, pafilozofujúcim či papsychologizujúcim smerom?
Nič také by som tam nehľadal. Čísla vystúpili do popredia pri cédečku Müllénium live. Teraz sa album volá 01 kvôli tomu, že - priznám sa - nevedel a nechcel som si predstaviť, že by som ho nazval nejakým slovom.

Ale vyzeráte, akoby ste pri odhalení súvislostí s číslami mali radosť.
Možno je tam nejaká ambícia trochu to ozvláštniť, ale v rámci štandardných noriem.

Iste ste novinárov podnietili k titulným stránkam a článkom aj vy sám svojim konaním. V určitom okamihu to preklenulo hranicu a stalo sa vám to nepríjemné. Čo teraz pri takých článkoch cítite? Je v tom aj hnev?
Osobne som si na to zvykol, ale zatiaľ si na to nezvykli ľudia z môjho okolia - tí najbližší. Pravdepodobne tým trpia oveľa viac ako ja.

A ako vyzerá, keď sa Richard Muller teší? Kedy intenzívne prežívate pocit šťastia?
V poslednom čase dosť intenzívne a každú sekundu dňa, ktorý odžijem vždy do konca. Sú to detaily, spojené s mojou profesiou, rodinou, deťmi. V tomto sme všetci na jednej lodi. Pocit šťastia je obrovský, som zvedavý, kedy poľaví. Pripravujem sa už aj na to.

Vidí okolie, že sa Muller teší, alebo to ani nepostrehneme?
Čo ja viem, na to sa musíte spýtať okolia.

Po návšteve Ameriky boli sprístupnené vaše fotografie nielen na výstave, ale aj knižne. Amerika na vás zapôsobila. Fotili ste dvojičky?
Áno, dokonca na obálke tej knihy je chlapík, ktorý ich má pred sebou. Nesnažím sa z toho robiť bubliny, nemám chuť z toho ťažiť, to by bolo krátkozraké.

Aký máte pocit z toho, čo sa udialo v Amerike?
Strašne brutálne, absurdné a agresívne. Ale presne takýmto istým spôsobom si dovolím charakterizovať to, čo teraz Američania nazývajú odvetou. Považujem to za nechutnú frašku a som prekvapený, že takmer celý svet je ochotný na to naletieť.

Nedávno skončil Medzinárodný festival fotografie 2001, na ktorej vystavovali vaše fotky v pezinských múzeách a viechach v spoločnosti takých fotografov ako Robert Vano, Jaro Sýkora, Yuri Dojc. Polichotilo vám to?
Iniciátorom bol Martin Črep, môj kamarát, ktorý fotil obálku nového albumu. Oslovil ma ako kamaráta, neberiem to ako ocenenie schopností. Zámerne som nevybral cyklus fotiek z Ameriky, pretože to sú fotky amerických emblémov, neživých objektov. Sem som vybral zábery, ktoré prezentujú ľudí.

Fotografujete ešte?
Znovu sa tomu začínam venovať, ale fotím úplne iné veci.

Ešte stále sa bojíte fotiť ľudí?
Už ani nie, aj keď to stále považujem za drzosť. Mám pocit, že keď niekto niekoho fotí, tak akoby mu vchádzal do obývačky. A ak sa s niekým dohodnete, že ho chcete fotiť, v tom momente je informácia z tváre a výrazu o inom.

A keď ste objektom vy?
Často je to absolútne chrapúnstvo. Už presne viem, ktoré sú tie adekvátne situácie - na fotografovi evidentne vidieť chuť odprezentovať človeka v najnepríjemnejšej podobe. Iná vec je, ak som dohovorený na fotenie k rozhovoru.

Vašim koníčkom bolo aj cestovanie. Chodíte stále poznávať svet?
V poslednom čase sa o to znovu snažím, teší ma to. Zahraničné cesty sú pre mňa zaujímavé  absolútnou slobodou. Totálne uvoľnenie. Keď vystúpim z lietadla, nikto ma tam nepozná. Môžem ísť kamkoľvek, sadnúť si kdekoľvek, som tam neznámy človek, a tým pádom sa cítim uvoľnenejší, prístupnejší, kreatívnejší, čo sa nápadov týka. Ja totiž žijem z nápadov.

Vyskúšali ste si aj moderovanie, veľkých programov aj relácie na TV Luna. Nebránili ste sa pozývať si kontroverzných hostí. Vaša filozofia bola šokovať alebo nedať sa strhnúť všeobecným názorom?
Vždy som postupoval podľa veľmi jednoduchého kľúča - mať tam človeka, ktorý ma zaujíma. A ak všetko dobre pôjde, bude to tak aj naďalej. Ten kľúč sa nezmení.

Ako to myslíte?
Od novembra začíname nakrúcať reláciu pre STV. Pôjde však až v januári.

Nová relácia?
Áno, len nebude naživo. Umožňuje to širokú postprodukciu. Na jednej strane ma to teší, ale na druhej je to nebezpečné Mnohí potencionálni hostia by si mohli do druhého rána rozmyslieť, čo povedali. Nebezpečné to môže byť aj v rámci schvaľovania, hoci ja sa v tom cítim slobodný. Jasne som producentovi naznačil, že v prípade akéhokoľvek problému z toho vycúvam. V dnešnej situácii naozaj nepotrebujem mať vlastný televízny program.

Pod akým názvom pôjde táto talkshow?
Chcel som pôvodný Mullerád, lebo ho považujem za dobrý fór, ale spoluscenárista Marek Orel prišiel s názvom Promulle. Priznám sa, že to ma nadchlo.

Ľudia dodnes spomínajú na vašu spoluprácu s martinským divadlom, pre ktoré ste urobili  hudbu k predstaveniu Baal. Vraj niečo podobné chystáte s Porubjakom v Brne.
To je hudba budúcnosti. Nebudem o tom hovoriť, lebo by som sa baal, že to nevyjde.

Imidž. Niekedy vám šili obleky na mieru, dnes ste v civile pri akejkoľvek príležitosti. 
Videl som koncert, ktorý Američania vyrobili pre svojich hrdinov a videl som famózne hudobné výkony interpretov, prvýkrát v živote mimo akejkoľvek šou a pretvárky. Na druhý deň som mal koncert a rozhodol som sa, že prvýkrát po pätnástich rokoch už nemám chuť používať akékoľvek kostýmy. Z môjho pohľadu je to revolučné rozhodnutie. Okamžite prišli reakcie, že v čiernom obleku vyzerám lepšie, štíhlejšie. V prípade, že mám niekoho zaujať tým, že vyzerám dobre v nejakom obleku, tak radšej ho zaujať ani nechcem. 

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 401
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 307
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 326
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 099
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 980
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 175
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 003
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 581
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 877
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 570

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Kajínek, gangster Krejčíř aj kmotor Mrázek. Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Oscarové pesničky môžu byť gýč. Zhodnotili sme tohtoročné

Citové vydieranie a jednoduché okopírovanie úspešného vzoru. Niekedy však piesne vo filmoch prekvapia.

ROZHOVOR

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú, riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel vysvetľuje prečo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop