Ben Stiller (vpravo) a Vince Vaughn si to rozdajú v hlavnom súboji. FOTO - TATRAFILM |
Komédia premietajúca sa v našich kinách pod ťažko odôvodniteľným distribučným názvom Vybíjaná: Choď do toho na plné gule reprezentuje oblasť súčasnej mainstreamovej kinematografie, ktorá ráta s tým, že divák sa zabaví (dokonca sofistikovane) len vtedy, ak prijme jej hru. Podobne ako Príbeh rytiera, Zoolander, Kašlem na lásku či Starsky & Hutch je postavená na nadhľade - divák vie, že tvorcovia vedia, že vie, že vedia a tak ďalej až dovtedy, keď už je každému jasné, že to, čo uvidíme, je priznaný kalkul s hlúpymi filmovými klišé, zahraný ako shakespearovská dráma. Brať ho vážne je divácka samovražda, rovnako ako uprieť mu akékoľvek významnejšie kvality.
Zvonku je Dodgeball až žalostne tupým komediálnym príbehom o skupine napoly dementných outsiderov, ktorí ku šťastiu prídu. Malá "nezávislá" telocvičňa verzus reťazec hypermoderných trendy posilňovní, charizmatický vodca verzus slizký vodca a aby nebolo veľa práce s dramatickým rozvinutým zápletky, tak o tom, kto z koho, rozhodne priamo turnaj. Športový turnaj vo vybíjanej, ktorá s hrou, čo u nás poznáme pod týmto názvom, nemá vonkoncom nič spoločné.
Skončí sa to happyendom, vyhrajú tí dobrí. Aj romantický motív sa zavŕši a náročnejší divák, čo neprijal hru, začne zvažovať žalobu na tvorcov za ťažkú psychickú ujmu. Masa tínedžerov na film zabudne zrejme skôr, ako sa skončia záverečné titulky.
Bola by to však škoda. Dodgeball je totiž, v rámci svojej divákmi akceptovanej hry, jednou z najvtipnejších komédií tohto roku. Ironický skrz naskrz, plný pôvabných figúrok - variácií na prefabrikované filmové psychologické typy a ešte k tomu sa v ňom objavuje čosi podobné poetike komédií bratov Marxovcov.
Je to rovnakom mierou situačná a konverzačná komédia. Spontánny humor obsiahnutý v obyčajnom kopnutí do zadku sa prelína do brilantne vypointovaných dialógov a späť. Žiadna pointa nie je nevyhnutná a žiadny kopanec nie je smiešny len sám od seba. Takto nejako má vyzerať súčasný filmový pop. V tom najpozitívnejšom slova zmysle.
Autor: JURAJ MALÍČEK(Autor je teoretikom popkultúry)
