FOTO - SND
Georg Friedrich Händel: Agrippina * Orchester Combattimento Consort Amsterdam v Opere Slovenského národného divadla * Hudobné naštudovanie: Jan Willem de Vriend * Scéna: Annetje de Jong * Kostýmy: Peter George d'Angelino Tap * Réžia: Eva Buchmannová
V porovnaní s činoherným divákom, ktorý má viac možností konfrontovať európske divadelné trendy, milovník opery má podobných možností minimum.
Pohostinské vystúpenie holandského súboru Combattimento Consort Amsterdam, ktorý v rámci turné po nových členských štátoch Európskej únie (popri Slovensku aj Česko, Slovinsko, Maďarsko a Poľsko) odohral v Bratislave dve predstavenia Händlovej Agrippiny, bolo preto vítanou informáciou a tiež príjemným umeleckým zážitkom.
Operu Agrippina skomponoval dvadsaťštyriročný Händel pre benátsky karneval 1709. S libretistom Vincenzom Grinanim spracovali historickú tému - boj o trón, ktorý sa manželka cisára Claudia Agrippina snaží intrigami získať pre syna Nera. Poňali ju však nie vo vážnom duchu, ale s výdatnou dávkou sarkazmu a irónie. Humorný uhol pohľadu na dielo uplatnil i holandský inscenačný tím. Režisérka Eva Buchmannová nehľadala násilne aktualizujúce paralely, nemoralizovala, nepokúšala sa o režisérizmus za každú cenu.
Stačil hravý, nadľahčený humor a jednoduché divadelné prostriedky - výrazné patetické gestá v momentoch intríg a pretvárky, v zreteľnom kontraste s inak uvoľneným a spontánnym herectvom sympatických, typovo skvele obsadených umelcov. V spolupôsobení s krásnymi, jemne štylizovanými kostýmami, decentne náznakovou scénou a predovšetkým vynikajúcim hudobným naštudovaním Jana Willema de Vriend, podľa dobovej praxe dirigujúceho z pozície prvého huslistu, sa publiku vtipným a komunikatívnym spôsobom predstavil na Slovensku doposiaľ neinscenovaný operný skvost barokovej hudby.
Holandský súbor sa špecializuje na hudbu skomponovanú medzi rokmi 1600 a 1800, porozumenie potrebám štýlu môžeme teda chápať ako samozrejmosť. Navyše popri skvelom, technicky a výrazovo vycizelovanom výkone, podporenom čarovným zvukom historických nástrojov, prýštila z orchestra i javiska nekaždodenná energia a radosť z hry. Je ťažké vyzdvihnúť konkrétny spevácky výkon, na koncíznom dojme z predstavenia malo podiel celé zúčastnené okteto spevácky i herecky kvalitne vybavených spevákov.
V čase, keď je súbor Opery Slovenského národného divadla na mesačnom turné po Japonsku a programovému plagátu dominujú tituly s reprodukovanou hudbou, bolo hosťovanie zahraničného telesa o to príjemnejším spestrením slovenskej opernej sezóny.
Autor: MICHAELA MOJŽIŠOVÁ (Autorka je divadelná kritička)