SME
Utorok, 16. august, 2022 | Meniny má Leonard

Rembrandt amerického marcipánu

Jeden z hŕstky Američanov, čo nikdy nemala na sebe nepoddajné, takmer nezničiteľné rančerské nohavice, vnútil svetu novú uniformu, keď osobne vyberal kostým pre hlavného hrdinu filmu Davy Crockett, ...

Jeden z hŕstky Američanov, čo nikdy nemala na sebe nepoddajné, takmer nezničiteľné rančerské nohavice, vnútil svetu novú uniformu, keď osobne vyberal kostým pre hlavného hrdinu filmu Davy Crockett, kráľ pohraničia. Od premiéry v júni 1955 už tretia generácia navlieka na seba to, čo sa postupne volalo texasky, lívajsky, džíny či rifle.

Pôvodca tejto, ale aj ďalších mnohých pandémií sa narodil v nedeľu 3. decembra 1901 a dostal meno Walter Elias Disney.

walt disney

Drží okrušok naopak, aby prísny otec nevidel nátierku

SkryťVypnúť reklamu

Selfmademan sa stal rovnakým idolom v zámorí, ako bol medzi niekdajšími Angličanmi gentleman. Americký sen je však oveľa demokratickejší, a teda príťažlivejší. Zdanlivá rovnosť šancí je neodolateľná. Úspech leží na chodníku – treba len mať fifika a zodvihnúť ho. Takáto ponuka zburcuje aj najneschopnejších… Radi zabúdajú, že džentlmenom sa možno stať len vlastným pričinením, kým selfmejdmenstvo je pod neustálou paľbou konkurencie a nečakaných okolností.

A tak sme aj my na vzdialenejších kontinentoch čoskoro hltali bestseller Z kamelota milionárom. Ostalo zväčša pri snoch, kým syn chicagského tesára odmala ťažko pracoval. Roku 1906 otec Disney usúdil, že veľkomesto kazí charakter, a pobral sa farmárčiť ku Kansas City. Starší bratia orali, najmladší Walt pásol prasce. Vidiecka idyla sa mu navždy zapíše do pamäti (svedčí o tom hlavne ulica v Disneylande, ktorá je detailným obrazom marcelinskej Main street). Rolu 1910 oslabí farmára zápal pľúc, zbaví sa hospodárstva a kúpi roznáškovú službu. Malý Walter vstáva o tretej v noci, spočiatku nosí noviny do päťdesiatich domov, ale ako rastie, okruh sa rozširuje a drina úmerne narastá. Časom sa mu podarí zhromaždiť súkromný kapitál, ale otec peniaze nájde… Skonfiškuje mu dvadsaťdolárovku ako „podiel“ do továrne na spracovanie ovocia – vracajú sa do Chicaga. Starší bratia unikajú z otcovho autoritárstva, Walt ostáva. Drží sa zásielkových služieb, často vynecháva školu, číta málo, lebo je chronicky nevyspaný, ale navštevuje kurz kreslenia – čo je investícia najcennejšia.

SkryťVypnúť reklamu

Zvykli sme si na stereotypy, že puritánske „Modli sa a pracuj“ je vynikajúcim popudom na selfmejdmenstvo. Ani Walt Disney nie je výnimkou. Rýchlo sa naučí, prečo chlieb padá na zem vždy natretou stranou: pri raňajkách drží okrušok naopak, aby prísny otec nevidel nátierku. Celý život ostane posadnutý ideálom žičlivej rodiny, kde niet telesných trestov ani psychického týrania – bude to visačka všetkých jeho rodinných filmov. Na starom kontinente sa ľudové tradície tvoria anonymne po stáročia, v Novom svete dokáže stvoriť folklór aj jednotlivec. V Disneyho prípade to dokazuje veta z oficiálneho zdôvodnenia, za čo vlastne dostáva Medailu slobody: „Umelec a impresário vo sfére zábavy, tvorca amerického folklóru.“

Nechal jednotlivé číslice pochodovať na malých nožičkách

SkryťVypnúť reklamu

Rovnako sme si zvykli obdivovať idealizmus mladučkých Američanov, s akým sa hnali do prvej svetovej vojny. Bolo to však zanietenie pragmatické: túžba po finančnej nezávislosti. Walt slúžil ako rovnako nedospelý Hemingway v sanitke. Ernestovi sa síce podarilo v Taliansku aj zapliesť do bojov, ale Disney mal fešácku vojenčinu: mužstvu obstarával fazuľu a cukor, dôstojníkov vozil do bordelov. K päťdesiatdolárovému žoldu si privyrábal kreslením letákov a plagátov. Roku 1919 mu bolo priam ľúto, že je už po vojne, ale rýchlo sa pobral domov. Otec mu ponúkol prácu v továrni na marmeládu a plat vo výške asi polovičnej voči predchádzajúcemu žoldu… Mladý muž odmietol, vyhlásil, že bude umelcom, a odišiel z Chicaga späť do Kansasu.

Viem si živo predstaviť jeho experimenty v garáži. Sám som bol hrdým vlastníkom premietačky s kľukou. Na kuchynské dvere som podľa ľubovôle zrýchľoval, alebo spomaľoval 32-milimetrové filmy, ba bez ujmy sa mohli zábery zastaviť – okienko nezhorelo. Zboku sa dali nasúvať komiksové pásy, v kombinácii s tieňohrou či bábkovým divadlom to bola neuveriteľná zábava.

SkryťVypnúť reklamu

Lenže Walt nechcel byť len interpretom… Tesne po pätnástych narodeninách uvidel film o Snehulienke (ajhľa!) s Marguerite Clarkovou. Do očí mu udreli technické chyby, hlavne nedokonalá synchronizácia – odniesol si trvalé poučenie. Od roku 1920 pracoval ako grafik vo firme, ktorá vyrábala diapozitívy. Tu ho zasvätili do animácie a naučili pracovať s fázovacou kamerou. Pracuje vo svojom garážovom laboratóriu a nosí do štúdia hotové veci. Príde takto na prvý planetárny nápad – rozhýbe litery. Po rokoch povie dcére: „Keď sme chceli zvýrazniť telefónne číslo, nechal som jednotlivé číslice pochodovať na malých nožičkách tak dlho, až kým si každá z nich nenašla svoje správne miesto.“

Číslice a písmená sa v reklamách hýbu, poskakujú a zviditeľňujú dodnes.

SkryťVypnúť reklamu

Po prvý raz sa vtedy v Kansas City stalo, že diváci pri reklamných šotoch tlieskali väčšmi než samotnému filmu.

Bola to akási dejinná spravodlivosť – radi totiž zabúdame, že na začiatku kinematografie stáli kreslené filmy. O fotografii sa ešte ani nechyrovalo, keď v temných jarmočných stanoch oživovali premietači etudy s rozfázovanými postavičkami.

Walt so spoločníkom Ubom Iwerksom už mali k dispozícii dobre osvetlenú miestnosť na Railroal Exchange Building a mohli si trúfnuť na rozsiahlejšie projekty. Mali konečne vlastnú kameru, starú vrátili šéfovi s návrhom, že budú vyrábať dlhšie filmy. Nepochodili, firma nechcela riskovať… A tak sa osamostatnili.

Sedel denne v sále a pozoroval, na čom sa ľudia smejú.

walt disney

Filmová distribúcia tých čias bola zlatou baňou pre podvodníkov. Kradli sa nielen najúspešnejšie sekvencie, ale rovno aj celé filmy. Podielu na tržbách sa autor málokedy dožil. V týchto pomeroch mohol obstáť len človek s obchodným duchom. Disney mal kšeftárske vlohy, dokázal vždy oddialiť bankrot. Z jeho vtedajších filmov sa zachovalo máločo, jeden prelomový však áno. Píše o ňom nádejnej producentke: „Práve sme objavili čosi nové a nápadité. Do rolí sme obsadili živých detských hercov, ktorí hrajú v kreslenom prostredí, s kreslenými postavami.“

SkryťVypnúť reklamu

Žáner kombinovaného filmu bol na svete, snímka sa volala Alica v zemi kresieb. Stala sa rozlúčkou so Stredozápadom, Walt predal všetko, čo mal, vrátane kamery, a so štyridsiatimi dolármi sa vrátil do Hollywoodu.

Parafráza na Carrolovu Alicu vynášala, čoskoro dostal zmluvu na Alice in Cartoonland. Padal od vysilenia. Roku 1924 zamestnal prvého animátora, ba podarilo sa mu privolať aj starého kamaráta Uba Iwerksa, hoci sa v Kansase rozišli v zlom. Ale o dva roky bolo jasné, že nápad sa vyčerpáva – snímka Alica hasičom zatĺkla posledný klinec.

Walta presmerovalo producentovo želanie, aby sa hrdinom ďalšieho filmu stal králik. Slovo dalo slovo, na jar 1927 vznikol prvý film so šťastným králikom Oswaldom – predchodcom myšiaka Mickeyho, ktorý na samom sklonku nemej éry dobyje svet.

SkryťVypnúť reklamu

V nových podmienkach robil Disney, čo sa dalo. Vysokým prenikavým hlasom nahral myšiakovo pišťanie, platil nekresťanské peniaze za orchestre a ozvučovanie v štúdiách. S hotovou kópiou však márne obiehal distribútorov. Vo vzduchu opäť visel bankrot. Predal aj svoje obľúbené auto, aby získal dva týždne premietania na Broadwayi. Sedel potom denne v sále a pozoroval, na čom sa ľudia smejú.

Takáto škola v anonymite sa osvedčila už Chaplinovi, aj Disney čerpal poučenie z diváckych reakcií. Výsledky prieskumov sa však rôznili: kým tulák Charlie málokedy trpel na finančné suchoty, Mickey Mouse s ďalšími antropizovanými zvieratkami vznikali na úver. Pri všetkej sentimentalite dokázal Chaplin zostať umelcom – vďaka všeobjímajúcej ľúbivosti a sentimentu ostal Disney len precíznym remeselníkom.

SkryťVypnúť reklamu

O vrcholnej dekáde disneyovskej veľkofabriky povie napokon brat Roy, ktorý pevne držal jej ekonomické liace: „Mám nervy v ťahu, ale bolo to úžasných desať rokov, keď si robil tento veľký džob.“

Stálo to za to aj v kinách. Obecenstvo striedavo ochkalo, pospevovalo si, slzilo a smialo sa. Dospelí vedno s deťmi – dávny Waltov sen rodinného filmu sa naplnil. Z animovaných snímok, ktoré boli len výplňou filmových predstavení, sa stal samostatný celovečerný program, ktorý natrieskaval sály.

Masovému divákovi neprekážala hyperkorektná kresba postavičiek a pozadia – naopak: hovela mu. Celý Waltov gang, všetky postavičky od myšiaka po sliepku Claru, koňa Horatia, šteňa Pluta a šomroša káčera Donalda boli prekreslené do detailov (pre-kreslené v tom zmysle, ako občas pre-hrávajú herci). Naturalistické sliny, ktoré tiekli psovi Goofymu nad kosťou, či zvodné mihalnice rybky Cleo sa estétom hnusili, ale radový návštevník kina bol šťastím bez seba.

SkryťVypnúť reklamu

Starý lišiak dobre vie, čo si ľudia žiadajú

Vkus a zmysel pre mieru neboli Disneyho prednosťou, lenže masy, ako sa opätovne presvedčujeme, spája predovšetkým nevkus a premrštenosť. Celosvetovo. Ak niektorý štát zavrel pred Disneym brány, bolo to len z ideologických dôvodov.

Málokto bol pripravený na Snehulienku a siedmich trpaslíkov tak, ako záhradnými piadimužíkmi posadnuté Nemecko. Michael Maus ešte vyhovoval, Snehulienka však už menej. Trpaslícky „kamarátčaft“ čímsi Hitlera trápil. Poslušné museli byť aj satelity. Roku 1938 stihol ešte M. Jareš nadabovať Snehulienku a len vďaka tomu som mohol kultový film vidieť ako dieťa počas prvého slovenského štátu – potom sa nad ním na desaťročia zavrela voda. To, čo znervózňovalo nacionálny socializmu, zdedil aj socializmus internacionalistický. Nová verzia prišla až na záver krátkej Pražskej jari, obehla a zmizla. Tabu ostalo. Dávne ozveny videli režimní kritici aj vo westerne Sedem statočných (a na to už naozaj treba predstavivosť!). Vraj je to priehľadná proticastrovská agitka podľa dávnych imperialistických predlôh.

SkryťVypnúť reklamu

Pravda bola skôr v strachu, že aj sedem rôznorodých indivíduí sa môže stať uznášaniaschopnými…

Disneyho dielňa teda zaplavila svet dovtedy nevídaným množstvom postavičiek a suvenírov. Na reakciu konkurencie nebolo treba dlho čakať. Zrodila sa napodiv v samom strede starého kontinentu… „Rembrandta amerického marcipánu“ už síce opúšťali kresliči, ktorí túžili po novom štýle, ale na festivale v Cannes roku 1947 sa Disneyho celovečerný opus Zahrajte tú moju musel dokonca deliť o prvenstvo s Jiřím Trnkom, ktorý poslal do súťaže rozprávku Zvířátka a Petrovští. V pražských a zlínskych štúdiách vznikala opozičná škola, ktorá na tridsať rokov do zbla vymýti „disneyovčinu“…

Lenže doma Walt zdoláva všetky prekážky. Na trh, presýtený kreslenými filmami, vtrhne s filmami hranými. Novým nenásytným žrútom programov sa stáva televízia, aj tej má čo ponúknuť; presadí sa prírodopisnými seriálmi, Sú navonok dokumentárne, ale starý lišiak dobre vie, čo si ľudia žiadajú. Švindľuje, strihmi robí zo života zvierat príhody. Antropomorfizmus, ktorý jeho verný divák náruživo miloval v animovaných snímkach, je znovu na scéne. Disneyovské impérium rastie a má prsty všade.

SkryťVypnúť reklamu

My izolovaní sme sa poriadne vydesili, keď roku 1960 otvárací ceremoniál Olympijských hier v Squaw Valley pripravoval tím Walta Disneyho… Čistota hier, puristický sen de Coubertina aj Averyho Brundagea, bola fuč. Letné rímske hry tento trend len potvrdili – na pohľad skromne, len spoločným dokumentárnym cyklom najuznávanejších svetových režisérov, ale komercionalizácia olympiád už vykúkala spoza obzoru.

Prvenstvami či štartmi celosvetových mánií sa teda život Walta Disneyho len tak hemží. Stihol nielen dosnívať, ale aj realizovať sen, ktorý ho od detstva neopúšťal: sen o komplexom zábavnom parku. Prvolezec z Kalifornie sa čoskoro dočkal súrodencov v Tokiu a Mexico City. Došlo aj na Eurodisneyland; čoskoro oslávi desaročnicu 600 zgýčiarených hektárov neďaleko Paríža v údolí Marne-la-Vallée, Ľúbivosti a všadeprítomnej komercie sa môžete nabažiť do vôle, za nejaké tri tisícovky aj s deckom.

SkryťVypnúť reklamu

Cítim hrču v krku

Všeličo možno neúnavnému Waltovi vyčítať, ale veľa aj uznať a oceniť. Pohol náležite kinematografiou a verejnou zábavou. Nech už mám proti nemu čo chcem, pri Snehulienke cítim zrazu rovnakú hrču v krku ako pri pohľade na staručkú ručnú premietačku vo vitríne drážďanského výrobcu skraja Altmarktu…

Nadovšetko ho ctí, že nevpustil do svojho diela zbrane a násilie. Zabával a zabáva miliardy nenáročne, vždy však s fortieľom…

Už-už by človek uveril odkazu mladého Jiřího Voskovca. „Veď gýč,“ písal z Dijonu, „je žáner – rovnako ako sonet či plastika.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  3. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  4. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  5. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  6. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  7. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  8. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  1. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  2. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  3. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  5. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  6. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  8. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 22 313
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 22 219
  3. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 16 648
  4. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 16 376
  5. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 865
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 3 282
  7. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 2 548
  8. Zdravo a chutne. Vyskúšajte recepty šéfkuchára Jara Žídeka 2 463
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Lukáš Kovanda

Sankcie účinkujú, ich efekt sa dostaví v dlhodobejšom horizonte, tvrdí ekonóm Kovanda.


15. aug
Peter Tkačenko

Príliš ochotne a rýchlo pristúpil na ultimáta.


3 h
Veci verejné Miroslava Beblavého.

Slovensko naliehavo potrebuje trochu thatcherizmu.


15. aug
Vojna na Ukrajine

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 18 h

Neprehliadnite tiež

Nigérijská autorka Chimamanda Ngozi Adichie v bratislavskej Starej Tržnici počas Stredoeurópskeho fóra v roku 2019.

Slávna Chimamanda Ngozi Adichie píše o slovách, ktoré ju po smrti otca boleli.


4 h
Planéta Praha pracuje aj s humorom. Napríklad v príbehu myši, ktorá sa presťahuje zo židovského cintorína na bežný, „kresťanský“.

V akom stave zanecháme životné prostredie pre ďalšie generácie? Pýtajú sa dva aktuálne filmy v kinách.


1 h
Flaam festival sa po pandemickej pauze vracia do Nitry.

Kam sa vybrať za kultúrou tento týždeň?


Dávid Pieš 15. aug
Tatiana Maslany ako she-hulk.

Pozrite si prehľad noviniek.


15. aug

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  2. Katarína Chudá: Marc Chagall: Ruský žid, ktorý pobúril Francúzov
  3. Viera Polakovičová: Svetová premiéra diela Matúša Wiedermanna v Paríži
  4. Lórant Kulík: Výstava: Obete komunizmu na Slovensku, Adam Droppa sa stal obeťou kolektivizácie
  5. Katarína Chudá: Artemisia Gentileschi: maliarka, ktorá dokázala neuveriteľné
  6. Samuel Ivančák: Veľké mikropríbehy Mariana Zimu (rozhovor)
  7. Roman Kebísek: Na hrob maliara Maleviča pri Moskve sa zabudlo a rozorali ho. Teraz je tam nová štvrť
  8. Eva Gallova: Puškina ženy milovali
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 17 234
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 6 886
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 5 603
  4. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 5 082
  5. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 4 203
  6. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 4 192
  7. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 3 872
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 848
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťZatvoriť reklamu