SME
Utorok, 16. august, 2022 | Meniny má Leonard

Slovenský tanec nad plačom

Magické oko Kállayovho fotoaparátu Rolleiflex začalo pred polstoročím zaznamenávať tváre celého sveta – také rozdielne, a predsa v prejavoch radosti a utrpenia rovnaké.


Ján Sucháň. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC




Karol Kállay. FOTO – TASR



Ústa kňaza Jána Sucháňa začali hovoriť pred pár rokmi o dušiach tých známych aj bezmenných tvárí.

Sféry záujmov a pôsobenia kazateľa a fotografa môžu byť rozdielne, ale majú spoločného menovateľa – človeka a paradoxy jeho existencie.

„Mám pocit, že oboch nás trápi osud tejto krajiny, ktorá by mohla ohromne prosperovať. Človek si večne kladie otázky a nemá na ne odpovede. Môže ich nájsť v náboženstve a v Biblii a isteže sa pred nimi skloní, ale veci sú zložité,“ hovorí fotograf. „Ide o to, aby sme vo svojich postoch, ak sa dá, ovplyvňovali svet a formovanie človeka. Všetko totiž závisí od našej osobnej, konkrétnej účasti na živote a naším poslaním je prinášať nádej tam, kde si začína sadať za stôl beznádej. Nazdávam sa, že tu, v tomto konkrétnom priestore na nás čaká práce dosť,“ poznamenáva kňaz.

SkryťVypnúť reklamu

Morálnym kódexom našej civilizácie je božie Desatoro a podľa najnovších štatistík sa takmer deväťdesiat percent obyvateľov Slovenska hlási ku kresťanstvu. Zdanlivo to evokuje možnosť slušnej a tolerantnej spoločnosti. Prečo to nie je tak?

Sucháň: „Pred časom bol rozposlaný pastiersky list, v ktorom biskupi ohlasujú Desatoro prikázaní. Hovorilo sa v ňom o korupcii, o tom, kam to tu všetko smeruje. Položil som si otázku, prečo list prichádza až teraz. Tie negatíva, ktoré dnes vidíme, sú predsa ovocím niekoho a niečoho. Ja som predpokladal, že základné pravidlá správania väčšina ľudí ovláda. Zdá sa, že nie. Vládne tu agresivita, vlčie zákony. Človek sa radšej chytá najjednoduchšieho spôsobu rýchlej zmeny – konfliktu, podvodu, klamstva, krádeže. A my nemáme dostatočné páky, aby sme tými pravidlami žili a aby sa spoločnosť stávala slušnou. Moja otázka je, čo s tým, či pritvrdiť a všetko sprísniť, alebo veriť, že sa to za pochodu naučíme.“

SkryťVypnúť reklamu

Kállay: „Som hlboko presvedčený, že kým sa pravidlá hry nedodržiavajú hore, nedodržiavajú sa ani dole. Je to normálna reťazová reakcia. Ty, Janko, si bol jedným z prvých, ktorý na to v Rádiu Twist upozorňoval. Adresne si ukazoval na politikov, ktorí nedodržujú pravidlá hry, ktorí sa hašteria, klamú, berú, kde príde – a prechádza im to.“

Nevzdáva sa cirkev dobrovoľne svojej morálnej autority, ak prechádza mlčaním prechmaty politikov – a potom zákonite aj verejnosti – proti slušnosti a ľudskosti? Ak verejne nezdvihne svoj hlas a neodsúdi xenofóbiu, rasizmus, rozkrádanie, polarizáciu?

Sucháň: „Veľmi živo si spomínam, že keď sa táto spoločnosť rodila, sedávali spolu predstavitelia náboženstiev s politickými predstaviteľmi. Páchali sa tu očividné hriechy a oni nevedeli tým pánom pripomenúť – Vážení, ale toto sa nesmie, neovládate aspoň Desatoro? Viem, že mnohé otázky týkajúce sa štátu a cirkví neboli doriešené, ale práve náboženstvá majú v prvom rade duchovný program – program o tom, na čom, na akých hodnotách by sa mala spoločnosť formovať. To sa nepovedalo. My, ktorí sme mali chrániť posolstvo kresťanstva, sme boli ticho. Ale nie všetko záviselo len od ľudí viery a náboženstiev. Čo na to povedať? Je minimálne veľmi dôležité ďalej sa usilovať byť pravdivý, pomenúvať veci a udalosti správnymi menami.“

SkryťVypnúť reklamu

Je nevyhnutné, aby naša spoločnosť podstúpila všetky detské choroby liberálnej spoločnosti?

Kállay: „Povedzme, že tento svet je zložitý. Hovorí sa, že sme v situácii, v ktorej bola Amerika tridsiatych rokov, že musíme prejsť Al Caponeho érou. Veď my už dnes dosahujeme také čarovné výsledky! Viď kauza Dunajská Streda! Hrôzou je, že tu sa bežne strieľajú ľudia, my si na to pomaly zvykáme, zvykajú si na to naše deti a tvárime sa – no, tak sa stalo. To nič! Nie je tu trest! A ďalšia vec je hrozná, že tu nikto, nijaký politik nie je schopný povedať – chybil som. To čarovné – nechcem povedať biblické, ale nazvime to všenáboženské: Ľutujem svoje činy. Druhý povie, no fajn, to sa stane, aj my sme chybovali. To kedysi chceli odo mňa rodičia, to chcela odo mňa škola. Ja neviem pochopiť, prečo dnes toho nikto nie je schopný. Keď si človek prizná chybu a uvedomí si ju, vtedy predsa môže ísť naraz ďalej. Môj otec bol veľmi slušným človekom a povedal mi, že nesmiem v živote urobiť krivý krok. Ja som nevedel, čo to je, a on mi na to – nesmieš robiť to, čo nie je čestné. Náboženstvo je jediné, ktoré nás môže v danej situácii a v danej spoločnosti vyviesť z tohto marazmu. Niet tu iného morálneho zákona. Ani v škole ťa nenaučia, čo je zlo, čo je dobro, aspoň tie základné náboženské princípy.“

SkryťVypnúť reklamu

Ak nie sme schopní väčšej sebareflexie, je niekde problém. Kde? Prečo väčšina tých, čo sa tiež charakterizujú ako veriaci, trpí „príznakmi“ povrchnosti a citovej vyprahnutosti?

Sucháň: „Náboženstvo vychovávalo ľudí celé generácie a akoby to ani nebolo v spoločnosti vidieť, cítiť. Po roku 1989 sa u nás postavilo hádam najviac kostolov, robíme veľké púte, vieme nádherne spievať v chrámoch, modliť sa, vieme oslavovať Boha. Nectíme ho však iba perami – a naše srdcia sú ďaleko od neho? V náboženstve sú dve dôležité roviny – obsah a forma. Zdá sa, že väčšiu váhu kladieme na formálnu stránku veci, nie na obsah. A obsah je aj o tom, kto som, čo znamená žiť, akú hodnotu chcem dať svojmu životu. Aj hľadanie odpovedí na tieto a ďalšie otázky. Netreba sa báť priznať, že ani my nemáme na všetko jednoznačné odpovede, že sme len na ceste a učíme sa spolu s ostatnými. Ale tam, kde oni už nevládzu, nevedia, nechcú kráčať, my sa nevzdávame. Opatrujeme vieru, odvahu, nádej v zmysel podujatia a zázraku, ktorý voláme život.“

SkryťVypnúť reklamu

Byť na ceste znamená priznať si, že nie som dokonalý, že robím chyby. Je to dôležité a cirkev má na to dobrú inštitúciu – spoveď. V našej povahe však prežíva čudná schopnosť zmeniť aj túto záležitosť na kúpno-predajný akt.

Sucháň: „My sa musíme s ľuďmi predovšetkým rozprávať a aj ich dobre počúvať. Ich bolesti, starosti, problémy so svedomím. Lebo aj to pokánie máme veľmi zjednodušené. Pokáním je pre mňa nie to, že zhreším a utekám sa vyspovedať. Zástupy ľudí čakajú v chrámoch pred Vianocami, Veľkou nocou či inou liturgickou slávnosťou – a po týždni sa vracajú do starých koľají. Ježiš hovorieval o narodení sa z Ducha. Pokánie je mordovisko, je to zápas, pri ktorom sa človek trápi sám so sebou. Je to oheň, ktorý páli. Ale ktorý aj očisťuje. Je to odvaha uniesť svoj život a pomáhať aj druhým, ktorí ešte nevládzu. Ak som vedome niekomu ublížil, musím nájsť spôsob, ako to napraviť. Maximálne, ako sa dá. Pokánie je prerodom do nového človeka. Narodením sa do úcty k životu, k človeku, k vode, vzduchu, ku kvetu, k stromu, ku kameňu.“

SkryťVypnúť reklamu

Kállay: „To je presne to, kam som ja mieril. To fantastické víťazstvo, obroda, ku ktorej by naša spoločnosť mohla smerovať, môže nasledovať, až keď si politici priznajú všetko chybné, čo urobili. V tej sekunde ich prijme veľmi veľa ľudí s otvoreným náručím: Fajn, vy ste fér! Nedá sa trvalo presviedčať ľudí, že zlo je dobro, že čierne je biele. Aj v HZDS je možno veľa ľudí, ktorí to myslia dobre. A ja strašne prosím, aby sa našlo tých sedem statočných a aby povedali nahlas – nie, ja toto ďalej robiť nebudem. Takto ďalej žiť nemôžem, lebo sa cítim vo svojej podstate slušným človekom.“

A zrazu by sme boli vnútorne oslobodení.

Sucháň: „Áno. Ale my nie sme zatiaľ schopní jednej veci – života v pravde.“

Kállay: „Stále však verím, že v slovenskej zemi sa dá žiť aj morálne, že tu veci môžu fungovať. Zatiaľ však zovšadiaľ počúvam len jedno – nefunguje nič. A to je, ako hovorieval Werich, na vraždu alebo na samovraždu. Peter Zvon napísal kedysi čarovnú hru Tanec nad plačom, v ktorej ožijú postavy zo starých obrazov a vmiešajú sa medzi reálnych účastníkov plesovej slávnosti na hrade. Zisťujú, že svet je presne taký istý, akým bol aj za ich čias. Potuluje sa však s nimi aj ich sluha Barnabáš, ktorého, keď chce niečo povedať, zahriaknu: ‘Barnabáš, dosť! Vieme, čo chceš povedať, netreba slov.‘ A keď ho nakoniec predsa len pustia k slovu, Barnabáš sa pýta: ‘Netrpia ľudia len pre iných ľudí? Kvôli ľuďom?!?‘ A oni sa všetci smejú – to je ten tanec nad plačom – a hovoria si, Barnabáš, ten je veru hlúpy dosť! A toto je náš prípad. V histórii sa už niekoľkokrát odohrávali takéto veselia nad zánikom a ja mám niekedy dojem, že takéto veselie už dlho prežíva aj Slovensko.“

SkryťVypnúť reklamu

Sucháň: „Možnože nám naozaj treba veľmi padnúť na hubu, aby mohlo vzniknúť to, po čom dnes veľa ľudí volá.“

Kde je to dno?

Sucháň a Kállay: (Mlčia.)

JANA VARGOVÁ

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  3. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  4. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  5. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  6. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  7. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  8. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  1. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  2. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  3. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  5. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  6. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  8. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 22 207
  2. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 22 035
  3. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 16 644
  4. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 16 357
  5. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 865
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 3 274
  7. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 2 517
  8. Zdravo a chutne. Vyskúšajte recepty šéfkuchára Jara Žídeka 2 463
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Lukáš Kovanda

Sankcie účinkujú, ich efekt sa dostaví v dlhodobejšom horizonte, tvrdí ekonóm Kovanda.


15. aug
Veci verejné Miroslava Beblavého.

Slovensko naliehavo potrebuje trochu thatcherizmu.


15. aug
Peter Tkačenko

Príliš ochotne a rýchlo pristúpil na ultimáta.


2 h
Vojna na Ukrajine

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 18 h

Neprehliadnite tiež

Nigérijská autorka Chimamanda Ngozi Adichie v bratislavskej Starej Tržnici počas Stredoeurópskeho fóra v roku 2019.

Slávna Chimamanda Ngozi Adichie píše o slovách, ktoré ju po smrti otca boleli.


4 h
Planéta Praha pracuje aj s humorom. Napríklad v príbehu myši, ktorá sa presťahuje zo židovského cintorína na bežný, „kresťanský“.

V akom stave zanecháme životné prostredie pre ďalšie generácie? Pýtajú sa dva aktuálne filmy v kinách.


50m
Flaam festival sa po pandemickej pauze vracia do Nitry.

Kam sa vybrať za kultúrou tento týždeň?


Dávid Pieš 15. aug
Tatiana Maslany ako she-hulk.

Pozrite si prehľad noviniek.


15. aug

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  2. Katarína Chudá: Marc Chagall: Ruský žid, ktorý pobúril Francúzov
  3. Katarína Chudá: Artemisia Gentileschi: maliarka, ktorá dokázala neuveriteľné
  4. Viera Polakovičová: Svetová premiéra diela Matúša Wiedermanna v Paríži
  5. Lórant Kulík: Výstava: Obete komunizmu na Slovensku, Adam Droppa sa stal obeťou kolektivizácie
  6. Samuel Ivančák: Veľké mikropríbehy Mariana Zimu (rozhovor)
  7. Roman Kebísek: Na hrob maliara Maleviča pri Moskve sa zabudlo a rozorali ho. Teraz je tam nová štvrť
  8. Soňa Bulbeck: O nevidteľnej ministerke a viditeľnej kultúre...
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 17 200
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 6 871
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 5 574
  4. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 5 254
  5. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 4 333
  6. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 4 284
  7. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 873
  8. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 3 870
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťZatvoriť reklamu