Začiatkom minulého roku Mark Knopfler, niekdajší frontman Dire Straits, prekonal ťažkú haváriu na motocykli a sedem mesiacov nemohol hrať na gitare. Po vyliečení sa vrátil k milovanému nástroju a o krátky čas zložil dostatok piesní, aby to stačilo na jeho nový, v poradí štvrtý (ak nepočítame jeho soundtracky k filmom) sólový album Shangri-La.
Firemné slogany píšu o jeho najlepšej sólovke od rozpadu Dire Straits a tentoraz majú skutočne pravdu. Fanúšikovia, ktorí boli sklamaní slabou úrovňou debutu Golden Heart, nevyrovnanosťou nasledujúceho Sailing to Philadephia a šedivosťou Ragpickers Deam, môžu cez Shangri-La znovuobjaviť talent glasgowského rodáka, s ktorým Dire Straits v osemdesiatych rokoch vypredávali štadióny.
Je to však iný Knopfler. Jeho piesne nemajú povestné bombastické aranžmány. Dravý rockový náboj a dlhé gitarové sóla sa časom vytratili, zostalo len to, čo má Knopfler na hudbe rád. Na Shangri-La sa do popredia dostáva jeho láska k tradícii (blues, country a keltský folk), ktorú obohacuje typickým rukopisom - polospievaným hlasom, rozvážnymi gitarovými sólami a výbornými textami.
Album sa drží v strednom až pomalom tempe a nevyhne sa ani hluchým miestam. Väčšina skladieb ukazuje, že Knopfler je stále jedinečným skladateľom. V Boom, Like That, rytmickej skladbe o chlapíkovi menom Ray Kroc, ktorý rozšíril podniky rýchleho občerstvenia po celej Amerike, jeho gitara pripomenie pôsobenie v Dire Straits. V piesni o banditovi 5.15 AM sa Knopfler blysne ako skvelý rozprávač príbehov.
V Donegans Gone vzdáva poctu nedávno zosnulému Lonnie Doneganovi, vynálezcovi štýlu skiffle a hudobníkovi, od ktorého sa učili The Beatles alebo van Morrison. Ďalšie piesne Postcards from Paraguay a Dont Crash The Ambulance zasa rozšírili jeho záber o latinskoamerické rytmy.
Shangri-La je sentimentálny výlet do päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia, ktoré Knopfler dokáže oživiť vo svojich piesňach. Niektoré albumy upozorňujú poslucháčov, aby ich púšťali nahlas (Play It Loud!).
Knopflerov Shangri-La si treba púšťať potichu a najlepšie po polnoci.
