FOTO - VIERA JANUŠEKOVÁ |
Od svojho vzniku v roku 1999 zaznamenal Festival nezávislých divadiel Slovenska niekoľko výrazných zmien. Najviditeľnejšou je každoročná zmena názvu - tohtoročné podujatie, ktoré potrvá do piatku, sa volá Festivalový míting európskeho divadla a kultúry. O tom, prečo je to tak, sme sa zhovárali s organizátorkou festivalu, herečkou ĽUBOU BLAŠKOVIČOVOU (na snímke) .
Po šiestich rokoch sa z názvu vytratili nezávislé divadlá? Kam zmizli?
Nikde, iba sme dospeli k názoru, že pôvodná myšlienka festivalu je už splnená. Počas predchádzajúcich ročníkov sme dokázali väčšinu návštevníkov presvedčiť o tom, že nezávislé divadlá majú svoje opodstatnenie, okrem toho sme dospeli k dôležitému poznaniu, že divák absolútne nerozoznáva, kto je zriaďovateľom divadla. Ide mu o kvalitu. Tento rok preto dávame príležitosť prezentovať sa aj štátnym súborom.
Ako na prvý pohľad rozoznať nezávislé a štátne divadlo?
Nezávislé divadlo s obsadením piatich hercov príde na festival s osemčlenným súborom, zatiaľ čo štátne divadlo s podobným obsadením príde v dvadsaťčlennom sprievode stavačov, osvetľovačov, zvukárov, vlásenkarok, garderóbierok, šepkárov, maskérov, inšpicientov atď.
Podujatie už prekročilo hranice Košíc.
Sme radi, že umelcom, ktorí merajú ďalekú cestu, môžeme v priebehu niekoľkých dní ukázať časť východného Slovenska. Osvedčila sa spolupráca s Prešovom, Spišskou Novou Vsou, Rožňavou aj Levočou. V tomto roku po prvýkrát prenášame predstavenie aj za hranice Slovenska, do Miskolca, v nasledujúcom ročníku plánujeme spoluprácu aj s Užhorodom, Rzesowom, Katovicami, Ostravou, Brnom, Veronou či Wuperthalom.
Podľa akého kľúča ste pripravili tohtoročnú dramaturgiu festivalu?
Najväčší priestor majú stále nezávislé divadelné súbory, ktoré sú u divákov mimoriadne obľúbené: GUnaGU, Divadlo a.ha. a Divadlo z Pasáže. Diváci ďalej uvidia tvorbu východoslovenských štátnych divadiel - Divadla Jonáša Záborského z Prešova, maďarského divadla Thália či Štátneho divadla v Košiciach. Okrem krajín Visegrádskej štvorky sme sa v tomto roku zamerali aj na krajiny Stredoeurópskej iniciatívy, ktorá združuje členov, ale i budúcich členov Európskej únie pre kultúrnu a hospodársku spoluprácu, ako sú štáty bývalej Juhoslávie, ale aj Ukrajina. Plánujeme priniesť na východné Slovensko aj rumunskú a bulharskú kultúru.
Podujatie nepozostáva iba z predstavení. Čo všetko patrí k festivalu?
Tradične sú to semináre a workshopy. Herec Róbert Csontos z budapeštianskeho divadla Népszinház sa zameria na vnútorné prežívanie herca. Klasickú ruskú hereckú školu predstaví ľvovský herec Jaroslav Fedoryšin, pohybovo tanečný workshop sa uskutoční pod taktovkou francúzskej dvojice a o workshop cirkusantov sa postarajú dvaja herci z divadla Continuo z Malovíc.
Dokážete si ako organizátorka aj vychutnať jednotlivé predstavenia?
Keď si sadnem do hľadiska, vtedy odkladám organizačné starosti a vnímam iba javisko. Prežívam pocity diváckej eufórie, no musím priznať, aj keď niekedy sú moje očakávania väčšie ako skutočnosť. No to neznamená, že ak sa nejaké predstavenie nepáči mne, nebude sa páčiť iným.
Autor: ZUZANA LEHOTSKÁ(Autorka je publicistka)
