Vzhľadom na priestory Štúdia L+S sa bratislavský festival České divadlo zameriava skôr na komornejšie komediálne tituly. Výnimkou boli Hvězdy nad Baltimorom Divadla Husa na provázku. Predstavenie "veľké" nielen počtom hercov, ale najmä témou. Zamýšľa sa nad tragickým osudom kráľa komikov Vlastu Buriana, po vojne obvinenom z kolaboranstva s Nemcami.
Text vznikol na základe seriózneho spracovania Burianovho života Vladimírom Justom. Vystupujú tu konkrétne osoby ako herci Jaroslav Marvan, Adina Mandlová, Lída Baarová a ďalší, ktorí sa po vojne potýkali s obdobným biľagom. Divák sa dozvie veľa faktov. Napríklad, že k Burianovmu obvineniu, ktoré ho neskôr stálo divadlo, zdravie, slobodu a najmä milovanú prácu, prispeli aj Voskovec s Werichom s nie príliš šťastným rozhlasovým vystúpením. Sami, majúc málo informácií, vyčítali mu vlastenecké zlyhanie, čo potom režim priemerných, ktorý nastúpil po vojne, rád zneužil.
Hra ukazuje, že ľahké je súdiť, keď nemáme dostatok informácií a najmä, sami nemusíme riešiť tlaky doby. Vidíme Burianovu osobnú statočnosť, ale aj citový nátlak, ktorý na neho vyvíjali nielen Nemci, ale aj zamestnanci jeho divadla, vydierajúc ho, že má v rukách ich osudy. Práve oni potom naňho písali udania, keď sa napokon podvolil na jediné rozhlasové vystúpenie, ktoré navyše odsabotoval.
Predstavenie však neukazuje Buriana ako martýra, sú tu naznačené aj jeho zlé vlastnosti. Napríklad umelecký egoizmus. "Na smiech som tu ja!" upozorňuje kolegov, ktorí sa príliš páčia divákom.
Fakty na umeleckú výpoveď povýšila nápaditá réžia Jana Antonína Pitínskeho a Bolek Polívka ako predstaviteľ Buriana. Nekopíruje ho, slávne gagy pripomína skôr v náznakoch a ponúka nápady vlastné, vďaka ktorým práve on už desaťročia nesie žezlo Burianovho nasledovníka. No najmä vytvára tragickú postavu nadpriemerného človeka, ktorého zlomila závisť priemeru.
Dnes festival pokračuje ďalšou lahôdkou. Garderobiérom, ktorého režíroval Martin Huba. V predstavení tiež sám hrá starnúceho shakespearovského herca a za tento výkon bol nominovaný na Cenu Alfréda Radoka.
Autor: BARBORA DVOŘÁKOVÁ
