Presná príčina smrti bývalého "komika novej vlny" nie je známa. Podľa novín Le Parisien podľahol de Broca v Americkej nemocnici na parížskom predmestí Neuilly rakovine.
Režisér sa v ostatnom čase netešil dobrému zdraviu. Nemohol sa zúčastniť ani na propagácii svojho posledného filmu Vipére en poing (vo voľnom slovenskom preklade Zmija v hrsti), ktorý vo Francúzsku začali premietať 6. októbra.
Legenda francúzskych dobrodružných filmov začínala ako asistent réžie u Clauda Chabrola a Francoisa Truffauta. Debutoval v roku 1960 svojím prvým samostatným filmom Hry lásky. De Broca má na konte desiatky filmov, v ktorých prevažujú exotické krajiny, hrdinovia a dobrodružstvá všetkého druhu.
Kto iný než tento muž, ktorý si k mnohým dielam napísal aj scenár, by dokázal prinútiť vo filme Amazonka (2000) 67-ročného Jeana-Paula Belmonda k skákaniu cez vagóny idúceho vlaku? Jeho heslo "najskôr zábava" slávilo úspechy v období hospodárskeho vzostupu po druhej svetovej vojne.
Po prvých troch dielach sa odpútal od novej vlny a záľubu našiel v pestrých dobrodružných komédiách. Filmom Cartouche (1961) o prefíkanom gaunerovi vo Francúzsku 18. storočia sa začala jeho plodná spolupráca s Belmondom. Nakrúcal však aj s plejádou ďalších francúzskych hercov: Yvom Montandom, Philippom Noiretom, Alainom Delonom alebo Cathérine Deneuveovou.
Jeho ďalší film Muž z Ria (1963) nádherne spája prvky napätia a zábavy. Po boku Belmonda v ňom hrala Francoise Dorleacová, predčasne zosnulá (1967) sestra Cathérine Deneuveovej. Dielo sa dočkalo dvoch, aj keď menej vydarených pokračovaní - Muž z Hongkongu (1965) a Muž z Acapulca (1973).
De Broca potom nakrútil ďalšie viac či menej úspešné snímky s Belmondom. Najviac sa z nich vydarila komédia Nenapraviteľný (1975). No aj tie De Brocove filmy, v ktorých nevyčerpal všetky svoje možnosti, majú určitú zábavnú hodnotu. V 80. a 90. rokoch už De Broca nakrúcal menej a venoval sa aj televíznej tvorbe.
Z bohatej filmografie De Brocu je možné spomenúť ešte tituly Le Roi de coeur (Srdcový kráľ, 1966), Chére Louise (1972), Le Magnifique (1973), Julie pot de colle (1977), Sukničkár, Nežné kura (oba 1978), Ukradli torzo Jupitera (1980), Afričan (1982), Chouans! (1988), Šeherezáda (1990), Les Clés du paradis (1991) a Hrbáč (1997).
Francúzsky minister kultúry Renaud Donnedieu de Vabres nazval režiséra "tvorivým multitalentom". Belmondo bol správou o jeho smrti zdrvený: "S De Brocom odchádza kino celej nádhernej epochy 60. a 70. rokov".
