Peoplemetre sa nedajú oklamať. Súťaž Slovensko hľadá SuperStar plní svoj účel, sledovanosť rastie každou časťou. Tento program však do verejnoprávnej televízie nepatrí. Je nedôstojný vzhľadom na účel tejto inštitúcie. Nie kvôli kvalite programu, ale kvôli jeho komerčnému fundamentu. Nehľadáme speváka, ale popovú hviezdu, ktorá okrem toho, že bude živiť bulvár, môže aj vedieť spievať, ale to je vedľajšie. O hudbu v tradičnom zmysle slova nejde vôbec, ide o vysokopredajný produkt pre masy a o sledovanie toho, ako vzniká. V Slovenskej televízii však vyliali s vaničkou starých poriadkov aj decko verejného záujmu.
Inak je SuperStar vydarená show, vydarená nad mieru a nad očakávania. Na castingy sa dostavilo dosť výrazných typov, dosť dôstojných spevákov a vlastne aj dosť tých, čo sú kombináciou oboch. Prišli samozrejme aj takí, na ktorých by človek rád zabudol, ale nejde to. Warholovských pätnásť minút slávy si už užíva fanúšik Scootera Jozef, i chudera Renátka. Divák sa baví, občas je mu smutno, občas nedokáže uniesť trápnosť chvíle a občas má chuť účinkujúceho odviesť bokom a ukončiť jeho trápenie.
Občasné predtočené mikropríbehy ilustrujú, že šancu mal ktokoľvek. Sympaťák z Oravy, folkloristka, sestrička, zlatá mamina dvoch detí, skrátka hocikto z nich, hocikto z nás. Kým záznamy jednotlivých regionálnych kôl mali vzácne vyrovnanú úroveň, ten bratislavský pôsobil ako chudobný príbuzný. Naozaj bol najslabší alebo bol tak len zostrihaný? Žeby najväčšia slovenská dedina naozaj neponúkla čosi, čo sme ešte nevideli?
"Si mulat alebo Róm?" spýtal sa Habera devätnásťročného tmavšieho Petra. "Cigán" odvetil Peter a postaral sa tak o jeden z najsilnejších momentov doterajšieho priebehu súťaže. Na chvíľu sa vytratila štylizácia a objavila realita.
Čo však na slovenskej SuperStar prekáža najviac, je, že realizačný tím celkom nepochopil funkciu Hviezdnej roty. Tu ide len o zosmiešnenie. Škoda, SuperStar sa nedá brať vážne, ale môže aspoň pôsobiť dôstojne.
Autor: JURAJ MALÍČEK(Autor je teoretikom popkultúry)
