Ľubomír Longauer bude dnes od 11.00 h do 16.00 h v Mirbachovom paláci k dispozícii návštevníkom, ktorých prevedie výstavou a poskytne im zasvätený výklad. Študenti majú zľavu. FOTO - ĽL |
Kurátor ĽUBOMÍR LONGAUER, vysokoškolský profesor grafického dizajnu, ktorý sa dlhodobo zaoberá históriou slovenskej typografie, tu predstavuje výber prác vyše štyridsiatich autorov.
Ste pedagógom, založili ste katedru grafického dizajnu, ste autorom, prečo ste sa stali aj výskumníkom?
K výskumu, ktorému sa venujem štyri roky, ma priviedlo pôsobenie na škole. Študenti mali minimálne znalosti o domácej histórii a vyjadrovali sa o nej veľmi pohrdlivo. Pravda, keď som sa začal o históriu fachu zaujímať, tiež som toho veľa nevedel. Hoci som študoval úžitkovú grafiku, o jej histórii na Slovensku som sa od svojich učiteľov nedozvedel nič.
Čo vás pri výskume najväčšmi prekvapilo?
Všeličo. Vedel som napríklad, že Benka sa venoval písmu, no prekvapila ma vážnosť jeho záujmu a nakoniec aj kvalita jeho práce. Mal ambíciu utvoriť národné písmo, to sa mu síce nepodarilo, ale benkovské individuálne písma vytvoril.
Dá sa povedať, že ste niečo objavili?
Neobjavil som nič, lezie mi na nervy táto obľúbená kurátorská fráza. Tie veci boli v zásuvkách, nik sa im doteraz nevenoval v celej šírke, mnohé som naskenoval a zoradil k sebe vďaka počítačovej technike. Tak sa vynorili súvislosti, podľa ktorých skladám veci dohromady.
Tak inak, na čo by ste chceli osobitne upozorniť?
Na typografickú tvorbu známych maliarov, ako Fulla, Benka, Galanda, Urbásek, Zmeták, Hložník, Čunderlík či Cipár i zabudnutých alebo pozabudnutých tvorcov - Vodrážka, Krón, Štěpán, Weisskopf, Vanek a mnohí ďalší, či dlhoročných poctivých tvorcov, ktorých mená nie sú verejnosti príliš frekventované, ale ich práca je známa. Sem patria Jaroň, Salamon, Krátky, Rosmány, Meisner, Písecký, Popovič či Junek. Pravda, menoval som len niekoľkých.
Výstava je vymedzená obdobím 1918 - 1970, sú už spracované aj ďalšie roky?
Nahrubo mám zmapované celé storočie, ale takýto výskum sa nekončí nikdy. Chcem pokračovať v cykle výstav Slovenská typografia, zmapovať tvorbu až po súčasnosť. A vydať trojdielnu knihu, dúfam len, že zoženiem peniaze.
Čo je na typografii zaujímavé, prečo láka stále viac mladých grafikov?
Žijeme v období informácií. Písmo v spojení s obrazom nás obklopuje všade. Ani obrazová informácia v televízii a na internete sa nezaobíde bez písma, obrovský bilbord nájdeme už aj v poli. V typografii prinášajú zmenu najmä nové technológie. Len si spomeňme na kníhtlač, litografiu, fotografiu, film, počítače, internet, všetky znamenali rozšírenie typografických možností.
Prečo vznikajú v poslednom čase mnohé nové rodiny písem?
Práve preto, že každý si môže vytvárať individuálne fonty na vlastné použitie. Vytvoriť totiž dobré čitateľné písmo, ktoré prináša čo i len malú inováciu, je fachmanské, náročné remeslo aj teraz, zjednodušenie je len v tom, že to môže urobiť jeden človek.
Stretli ste sa pri výskume typografie aj s nejakými zaujímavými historickými udalosťami?
Keď sa zaoberáme dejinami typografie, nemôžeme nevidieť ustavičné pretrhávanie kontinuity vývoja, zasahovanie moci do kultúry, dve vojny, dve totality. To všetko sa do typografie premieta. Písmo je na známkach, peniazoch, politických a volebných plagátoch, ústavách, verejných nápisoch atď. Zaujímavostí, s ktorými som sa stretol, je na ďalšiu knihu.
Je to prvá výstava svojho druhu, nechýba inštitúcia, ktorá by systematicky mapovala vývoj?
A ako! Je najvyšší čas založiť obdobu niečoho, čo v strednej Európe všetky krajiny majú, niečo ako umelecko-priemyslové múzeum.
Ako by ste charakterizovali expozíciu?
Pokúša sa o širší záber, je to začiatok a ako taký má medzery. Chcem zdôrazniť, že výstava prezentuje typografiu ako dôležitú súčasť kultúry. Snažil som sa urobiť výstavu pre odborníkov i pre verejnosť.
Autor: KATARÍNA HUBOVÁ(Autorka je historičkou umenia a riaditeľkou Slovenského centra dizajnu)
