Divadlo Andreja Bagara v Nitre * Joe Masteroff, Fred Ebb, John Kander: Kabaret * Preklad: Laco Kerata * Texty piesní: Ján Štrasser * Dramaturgia: Svetozár Sprušanský * Hudobné naštudovanie: Július Selčan * Choreografia: Ján Ďurovčík * Kostýmy: Ľudmila Várossová * Scéna: Vladimír Čáp * Réžia: Jozef Bednárik * Hrajú: Csongor Kassai/Eva Pavlíková, Zuzana Mauréry/Kristína Turjanová/Klaudia Kolembusová * Premiéra: 3., 4. a 5. decembra
Režisér Jozef Bednárik vychádza na premiérových klaňačkách na scénu s taštičkou zavesenou na krku. Jej obsah môžeme len hádať, vyzerá to však tak, že má v nej ukryté obrázkové karty. Vo svojich produkciách totiž vyťahuje stále tie isté tromfy: hviezdičky na oblohe, šantivé deti, informačné tabuľky, ktoré tu i tam vysvetľujú dej, makety vláčikov, bicykle, portály. Na opačnej strane jeho karát je zas vzorka s troškou sexu, romantiky i sĺz, ak sa podarí.
Kostýmová výtvarníčka Ľudmila Várossová ponúkla tentoraz do produkcie i expresívne kašírované hlavy inšpirované satirickými kresbami Georgea Grosza. Nasadzovali sa ich dievčatá z Kit-Kat-Klubu, neskôr obrazne i celý národ. Scéna ďalšieho stáleho Bednárikovho spolupracovníka Vladimíra Čápa priniesla efektnú perspektívu mesta anticipujúcu Berlín po bombardovaní. Čo sa týka farieb, v súlade s najnovším parížskym trendom všetko ovládla fialová. Kto chce v divadle vidieť čistejšiu, menej preplnenú scénografiu, musí ísť inam.
Úspešný muzikál Kabaret má v sebe témy, ktoré už režisér nespočetnekrát riešil: divadlo v divadle, bary so zlou povesťou, neskorá láska, netolerancia, pogromy, homosexualita, dekadencia, to všetko však zabalené do bednárikovskej melodrámy. Bolo by neférové porovnávať muzikálovú produkciu s filmom.
Filmový dialóg má nesporne kratší reakčný čas ako ten divadelný. Napriek tomu by asi celej inscenácii pomohol menej operetný štýl komunikácie.
Na prvej premiére dominovali hosťujúci herci. Produkcia však dáva šancu aj mladým oporám domáceho súboru: Milanovi Ondríkovi v úlohe Cliffa či Kristíne Turjanovej a Klaudii Kolembusovej v postave Sally Bowles. Csongor Kassai bol herecky i spevácky kabaretiérom MC absolútne na svojom mieste. Zuzana Mauréry zvládla excentrickú Sally lepšie spevom, v činoherných polohách pôsobila trochu strnulo. Marcel Ochránek ako začínajúci spisovateľ Cliff pôsobil ako mal - z iného sveta.
Soňa Valentová ponúkla dojímajú kreáciu majiteľky penziónu Fraulein Schneider a spolu s Leopoldom Haverlom vytvorili solídne duo. Menej by bolo viac v prípadoch herectva ľahších žien, Martin Nahálka vytvoril z mladého nacistu Ernsta Ludwiga viac ako len karikatúru zla.
Ján Ďurovčík dodal do muzikálu svoju základnú, často sa opakujúcu choreografickú zostavu. Niektoré situácie boli tancom dovysvetľované azda až priveľmi názorne.
Do Nitry sa dá teda opäť oplatí prísť na veľké, výpravné divadlo. Pre tento tvrdo pracujúci ansámbl sú podobne náročné projekty doslovne skúškou ohňom. Výsledok niekoľkomesačnej driny celého divadla by bol však presvedčivejší, ak by dal režisér menej dôrazu na formálne nacistické symboly, viac na hereckú drobnokresbu a vypointovanie situácií. Arogancia voči slabším - to je totiž nanešťastie to, čo nás s predvojnovým Nemeckom spája.
