tried, čím sa z keltstva stáva marketingovo nesmierne prívetivá a lukratívna nálepka.
A tak sa na pultoch objavujú cédečka s názvami ako Keltský duch, Keltská nálada a Keltské tajomstvo a ďalej pomáhajú v mätení pojmov, lebo - súdiac podľa ich obsahu - keltská hudba je melodická, tajomná až relaxačná, založená na kombinácii niekoľkých írskych hudobných nástrojov a jemnom opare syntetizátorov a zosobňujú ju mená ako Enya, Clannad alebo Loreena McKennitt. Alebo je naopak efektná a patetická ako hudba z veľkofilmu Titanic.
Publicista Jiří Moravčík sa podujal na neľahkú úlohu vniesť do veci aspoň trochu jasno a v zahmlenom keltskom území vykolíkovať základné cesty a hranice. Sú dve možnosti, ako pristúpiť k takémuto rozsiahlemu mapovaniu - tá jedna spočíva v tom, že autor nás zavalí faktami, údajmi, menami a letopočtami, takže keď sa čitateľ prehryzie až na koniec knihy, nie je o nič múdrejší, a navyše má pocit, že ho prevliekli mlynom vedomostného kvízu.
Moravčík je však predovšetkým skúsený publicista, ktorý má za sebou písanie pre Rock & Pop alebo UNI a určite aj preto si zvolil druhý, prijateľnejší spôsob. Skôr beletristickou formou, formou článkov približuje fenomén keltskej hudby prostredníctvom jej najvýraznejších predstaviteľov a prekvapenému čitateľovi (a poslucháčovi) tak otvára nový svet a vyvracia mnohé povery okolo tejto hudby.
Že keltská hudba nie je len vznešenejšie synonymum pre írsku muziku, ale že jej hranice sa rozprestierajú od Britských ostrovov cez Galíciu a Bretónsko na jednej strane až po Spojené štáty a Kanadu na strane druhej; že sú to aj hudobné nástroje ako bodhrán, harfa telenn alebo bombard, dedinské tancovačky festou-noz a špecializované vydavateľstvá ako Tara alebo Temple Records; ale že sú to predovšetkým ľudia a ich láska k tejto muzike. Práve ich vzťah umožnil, že táto v podstate ľudová hudba nezostala v muzikologických skanzenoch, ale rozletela sa do sveta a dnes žije vlastným životom.
To sú tie paradoxy, o ktorých hovorí šéfredaktor Irish Music Magazin Seán Laffey: "Vo veku mobilných telefónov je upokojujúce, že veľkomestá stále poskytujú dostatok priestoru pre ľudovú hudbu. Tradícia je v dobrých rukách." Dnešná keltská hudba má už aj hip-hopové a drum' n' bassové výhonky, sú to aj zdanlivo nepravdepodobné zoskupenia typu Afro Celt Sound System a výstupy na miesta, ktoré už iní marketingoví mágovia označili nálepkou world music.
Škoda, že v publikácii nezostalo miesto pre také legendy, akými sú nesporne britskí Steeleye Span, francúzski Malicorne alebo legendárna watersonovsko-carthyovská folková dynastia. Ale aj bez nich si vďaka Moravčíkovej knižke môže trochu zvedavejší čitateľ/poslucháč urobiť poznávací výlet k neznámym hudobným územiam a do nových priehradiek lepších obchodov s cédečkami.
A ak sa vám nebude chcieť experimentovať, netrápte sa tým - s Enyou je život tiež celkom pekný.
Autor: Miloš Janoušek(Autor je publicista s pesničkár)
